Hniezdenie vtáctva je v slovenských mestách v plnom prúde

Hniezdenie vtáctva v slovenských mestách je podľa odborníkov z Ochrany dravcov na Slovensku (RPS) v plnom prúde a preto je aj častejšie počuť ich spev.

„Výrazný je spev sýkorky veľkej i belasej, drozda čierneho, krákanie vrán, húkanie sov, hrkútanie hrdličky záhradnej či holuba hrivnáka, čvirikanie vrabcov,“ opisuje Roman Slobodník z RPS. Pravidelne podľa neho na Slovensku hniezdi asi 50 vtáčích druhov.

Odborník priznáva, že niektoré druhy sa u ľudí netešia obľube. „Pomerne často sa nás ľudia pýtajú na straky či vrany, nezriedka sa im zdajú agresívne, keď lietajú veľmi blízko človeka alebo venčených psov. V takýchto situáciách majú pravdepodobne hniezdo tam, kde sa pohybujeme. Ak odídeme, nebudú nás nasledovať,“ radí Slobodník.

Škriekanie a húkanie 

Tento rok o niečo viac ľudí upozornilo ochranárov na húkanie sov. „Ide najčastejšie o myšiarku ušatú. Sama si hniezdo nepostaví, zapáči sa jej v stavbe vrany alebo straky pod našimi oknami. Najviac zhovievavosti ocení v čase výchovy mláďat, ktoré sa hlasným pískaním dožadujú potravy,“ vysvetľuje Lucia Deutschová z RPS.

Podobne veľa trpezlivosti podľa jej slov počas hniezdenia potrebuje aj sokol myšiar, ktorý je známy typickým škriekaním. V minulom ľudia nahlásili 65 jeho hniezd v 19 mestách a obciach. „Vďaka týmto informáciám môžeme realizovať adopcie opustených mláďat, pomôcť pri ochrane nestabilných hniezd, respektíve inštalácii búdok, dlhodobo sledovať trend populácie, či zlepšovať vzťah ľudí k sokolím susedom,“ hovorí Deutschová a vyzýva verejnosť, aby hniezda nahlasovala aj tento rok.

Bocianopolis na východe 

Do obce Zemplínske Hradište v okrese Trebišov prileteli v marci prvé bociany. Pre veľký počet hniezd volajú toto miesto aj Bocianopolis. „V tomto roku prišli okolo Jozefa. Tak, ako po minulé roky. Počasie im prialo, takže tu máme prvé páriky a postupne obsadzujú miesta v obci,“ povedal starosta Ján Oláh.

V dedine sa nachádza približne 20 hniezd, po minulé roky bola viac ako polovica z nich obsadená. Každý rok sa na poslov jari z Afriky tešia aj obyvatelia. „Ľudia reagujú kladne, sú ako naši spoluobčania, keď sa vrátia, je už potvrdené, že prichádza jar,“ vysvetlil Oláh.

Chýba im potrava 

Bocianov však postupne na nížine Zemplína ubúda. Ornitológ Matej Repel vysvetlil, že bociany sú najviac závislé od dostatku potravy. „Celú krajinu sme odvodnili, máme málo močiarov,“ upozornil. Problémom je tiež, že si nemajú kde postaviť hniezda, často ich z komínov zhodili ľudia a stodoly už nie sú. Zvyknú sa usadiť aj na elektrických stĺpoch. „Ak miesto nenájdu, to je tiež jeden z dôvodov, prečo nezahniezdia,“ doplnil Repel.  

Ornitológovia vedia bocianom s hniezdami pomôcť, ale hlavným problémom zostáva stále potrava. Limitujúcim faktorom je vysušená krajina s nedostatkom obživy. „Bociany by mohli pribudnúť, ak by sa obnovilo viac mokradí,“ zdôraznil Repel. Po zahniezdení začínajú bociany striedavo sedieť na znáške, ktorá obsahuje jedno až päť vajíčok. Po 33 – 34 dňoch sa začínajú liahnuť mláďatá. Ich potravou sú napríklad užovky, hraboše, slimáky, škrečky, ryby, ale aj dážďovky či rôzny väčší hmyz.

(TASR, ROČ)