Hold výnimočnému človeku

Ľudovít Feld zanechal v histórii košického výtvarného umenia a židovstva hlbokú stopu. Mnohé jeho diela zobrazujú udalosti, ktoré sa v čase druhej svetovej vojny diali v Košiciach, ale aj v koncentračných táboroch. 

Židovská náboženská obec (ŽNO) spolu s nadšencami, ktorí tohto malého veľkého muža poznali, mu chcú vzdať pamiatku odhalením jeho sochy.

Život umelca Ľudovíta Felda, ktorý počas druhej svetovej vojny zaznamenával v Osvienčime obludné pokusy doktora Mengeleho, inšpiroval aj Silviu Fishbaum. Košičanka, ktorá emigrovala do USA, pred pár rokmi otvorila v New Yorku výstavu s dielami tohto významného umelca, svojho učiteľa kreslenia.

V areáli synagógy na Puškinovej ulici odhalia 18. septembra sochu významného košického výtvarníka Ľudovíta Felda. „Zaslúži si, aby sme si ho pripomenuli,“ hovorí Tomáš Teššer (na snímke s bronzovým odliatkom sochy od Juraja Bartusza).

Splnený sen

Silviiným snom bolo zriadiť jeho múzeum v rodných Košiciach. To sa podarilo. Pamätná izba Ľudovíta Felda je už rok sprístupnená v priestoroch areálu synagógy na Puškinovej. Onedlho sa jej splní ďalší sen. V nedeľu 18. septembra sa oficiálneho odhalenia dočká socha Lajoš báčiho, ako ho známi nazývali. Židovská náboženská obec si slávnostným aktom pripomenie 25. výročie úmrtia umelca.

„Spomienky na jeho život sú unikátne najmä pre nás, ktorí sme ho osobne poznali. Zaslúži si, aby sme si ho pripomenuli a zaradili medzi elitu košickej kultúry,“ hovorí Tomáš Teššer zo ŽNO.

Sochu vytvoril zo spomienok

Autorom sochy je sochár Juraj Bartusz. Umelca malého vzrastom, ale veľkého činmi spoznal po skončení vysokej školy.

„Je pre mňa pocta vytvoriť jeho podobizeň, o to viac, že svojím spôsobom bol pre mňa blízky priateľ. Bol to veľmi vľúdny človek. Veľmi som si ho vážil,“ povedal Bartusz. Na soche Felda pracoval tri roky. Vyhotovil ju v životnej veľkosti z bronzového odliatku: „Pracoval som s fotografiami Felda, no veľmi mi pomohli aj spomienky, ktoré na neho mám,“ spomína výtvarník.

Dielo uvidia z ulice

Sochu Ľudovíta Felda chceli členovia ŽNO umiestniť na verejné miesto, aby sa pri nej mohol zastaviť každý. Rozmýšľali nad rohom ulíc Orlia a Zvonárska, kde sa nachádzal kôň Ardo. Napokon sa rozhodli pre areál synagógy na Puškinovej. „Socha bude umiestnená tak, aby bola viditeľná z priezoru brány z Puškinovej. Bude ju teda vidno aj z ulice,“ vysvetľuje člen predstavenstva ŽNO Peter Schwarz.

Foto: Veronika Janušková, archív kd