J. Rezeš: O tunelovaní VSŽ viem len z médií
KOŠICE – „Nepamätám si“ alebo „Nemám žiadnu vedomosť“. To boli najčastejšie odpovede Júliusa Rezeša, ktorý dnes ráno ako svedok vypovedal v kauze fiktívnej rekonštrukcie za peniaze VSŽ.
Obžaloba tvrdí, že v rokoch 1996 až 1998 riaditeľ kancelárie prezidenta železiarní Milan Baran a šéf predstavenstva stavebnej firmy Ferrost František Cibuľa preliali z podniku 125 miliónov (takmer 4,15 milióna eur).
VSŽ ich zaplatila za neexistujúce práce na svojej budove v Bratislave, ktorú prenajímala politickej strane HZDS. Rezeš junior, ktorého otec podnik za vlády Vladimíra Mečiara privatizoval, bol v tom čase členom predstavenstva, viceprezidentom pre obchod a neskôr prezidentom.
Súdu len všeobecne opísal, aké boli jeho kompetencie vyplývajúce zo stanov a štatútu predstavenstva. Povedal, že Baran, ktorý riadil kanceláriu prezidenta Jána Smereka, nebol jeho podriadený.
„Len čo som pochytil z médií,“ odpovedal Rezeš na otázku čo vie o rekonštrukcii budovy na Jégeho ulici v Bratislave. Či v nej niekedy osobne bol, si údajne nepamätá.
Tvrdil tiež, že s Cibuľom, ktorý bol regionálnym funkcionárom HZDS, prichádzal do kontaktu len súkromne. „Registroval som ho dlhšie v športovej oblasti. Stretávali sme sa na futbalových zápasoch“.
S Baranom a Cibuľom súdia aj Vladimíra Kušníra. Prokuratúra mu kladie za vinu, že cez jeho michalovskú firmu vytiahli v roku 1997 z VSŽ 2,2 milióna korún za bezcenné urbanistické štúdie Zemplínskej Šíravy.
Rezeš o Kušnírovi vypovedal, že ho vôbec nepozná a nič nevie ani o plánovaných investíciach VSŽ do rekreačných zariadení pre zamestnancov.
Foto: Jozef Jarošík.
Odporúčané články
Protest zvolávajú študentky a študenti naprieč Slovenskom, ale môže prísť každý. Chcú ukázať pretrvávajúcu silu a odhodlanie brániť naše životy v tejto krajine pred normalizáciou a ťahaním Slovenska do sféry vplyvu Ruska.
Absolútnou víťazkou ankety Športová osobnosť Košíc za rok 2025 sa stala Zuzana Paňková.
Listy miznú, poukazy strácajú význam a pobočky navštevuje každý rok menej ľudí. Záujem o služby, ktoré pošte dlhodobo prinášali najväčšie príjmy, medziročne klesá v miliónoch kusoch. Slovenská pošta preto reaguje na digitalizáciu presúvaním kapacít aj zdrojov tam, kde ich dnes zákazníci skutočne využívajú. Tichá transformácia poštového trhu znamená pre Slovenskú poštu opatrenia na zachovanie ekonomickej udržateľnosti a dostupnosti poštových služieb.