Januárová kampaň Zatoč s odpadom sa venuje aktuálnym trendom v oblasti udržateľnej módy
Novoročná výzva z kampane Zatoč s odpadom sa venuje aktuálnym trendom s environmentálnym aspektom v oblasti udržateľnej módy. Autormi výzvy sú špecialisti environmentálnej výchovy a vzdelávania zo Slovenskej agentúry životného prostredia (SAŽP).
„Naše šatníky a skrine veľakrát ukrývajú kúsky oblečenia, ktoré tam ležia nepovšimnuté aj niekoľko rokov a čakajú na svoju minútu slávy. Začiatok nového roka je preto vhodný čas na upratanie skríň, ale aj zmenu prístupu k móde ako takej,” uviedla v tlačovej správe hovorkyňa SAŽP Michaela Pšenáková. Slovenská agentúra životného prostredia preto vyzýva, aby si ľudia našli čas a venovali chvíľu svojmu šatníku. Ďalej ľudí vyzývajú, aby oblečenie, ktoré už nie je dobré a nenosia ho, posunuli ďalej, napr. charite či rodine.
Ako ďalej Pšenáková informovala, podľa dát z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky predstavoval textilný odpad za rok 2018 približne 10,6 kilogramov na jedného Slováka, spolu je to 57 721 ton odpadu z textilu a obuvi. Tento odpad putuje prevažne na skládky, prípadne do spaľovní. „Textilné výrobky sú po výrobe potravín, bývaní a doprave štvrtým najzaťažujúcejším odvetvím na primárne suroviny či vodu a piatym, pokiaľ ide o emisie skleníkových plynov. Životnosť oblečenia je však z pohľadu kvality aj módy veľmi nízka,” tvrdí Pšenáková.
Fenomén „fast fashion” ponúka nový tovar na sklade každých pár dní. SAŽP upozorňuje, že „fast fashion” používa lacné a nekvalitné materiály, čo spôsobuje znehodnotenie oblečenia po niekoľkých praniach. „Z takéhoto oblečenia sa pri praní uvoľňujú mikroplasty, ktoré nezachytia ani čistiarne odpadových vôd. Oblečenie je zároveň vyrobené v krajinách s najlacnejšou pracovnou silou, nezriedka ide o detskú prácu, a slabou environmentálnou legislatívou,” dodala SAŽP. Jedným z riešení globálneho problému je podľa agentúry životného prostredia „slow fashion”. „Pomalá, udržateľná či etická móda je presným opakom rýchlej. Spomaľuje životný cyklus oblečenia, proces jeho výroby, nákupu, nosenia a následného vyradenia. Pomalá móda by sa mala stať dôležitou súčasťou nového konceptu obehového hospodárstva, kde je oblečenie a textil v obehu tak dlho, ako je to len možné,” vysvetlila SAŽP.
Pod pojem pomalá móda zaradila agentúra životného prostredia i koncept upcyklácie, pri ktorom ide o opakované používanie odpadu, nie o jeho rozloženie na rôzne druhy materiálu ako pri recyklácii. „Na rozdiel od priemyselného spracovania si tento proces nevyžaduje ďalšiu energiu či vodu, iba kreativitu. Znamená to, že sa zo starých kúskov oblečenia vyrobia nové,” dodala SAŽP.
Zdroj: SITA, kh, DSe, vr
Odporúčané články
V závere roka 2025 sme informovali o tom, že wellness centrum v Národnom olympijskom centre plaveckých športov (NOCKE) pripadlo do nájmu firme mestského poslanca Miroslava Špaka a jeho firme SPAK, s. r. o. Pár dní pred Vianocami ohlásil poslanec Špak v rámci projektu KW360 využívanie fitness a wellness centra v NOCKE za symbolický jednorazový poplatok. Problém je, že SPAK s.r.o. prevádzkuje wellness. Fitness centrum prevádzkuje Naytilus Fitness, ktorý sa od Špakovho projektu dištancoval.
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Košiciach (RÚVZ Košice) vyzýva fyzické osoby – podnikateľov, právnické osoby a fyzické osoby – občanov na vykonanie celoplošnej preventívnej deratizácie.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
