Je dôležité chrániť vonkajšie hranice Schengenu, aby sme mohli skončiť s hraničnými kontrolami, tvrdí Mikulec
Je dôležité chrániť vonkajšie hranice Schengenu, aby sme mohli skončiť s hraničnými kontrolami, tvrdí slovenský minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO). Nelegálna migrácia, ochrana vonkajších hraníc Schengenu, ale i znovuzavádzanie hraničných kontrol boli témami diskusií medzi ministrami vnútra členských štátov Európskej únie (EÚ) a Európskou komisiou (EK) na Rade EÚ pre vnútorné záležitosti v Luxemburgu.
Slovenský rezort vnútra pošle Maďarsku 40 policajtov na pomoc pri migračnom tlaku zo západného Balkánu i nelegálnej sekundárnej migrácii. Na stretnutí sa tiež diskutovalo o boji proti prevádzačstvu, harmonizácii vízovej politiky a Frontexe. V tlačovej správe o tom informovalo Ministerstvo vnútra SR (MV SR).
„Za Slovensko sme presadzovali a presadzujeme riešenie, že problematika nelegálnej migrácie patrí na rokovanie na európsku pôdu, nie je to téma na úrovni bilaterálnych dohôd jednotlivých krajín, a preto sme sa aj dnes vyjadrili, že sme neboli šťastní z opatrení, ktoré zaviedlo Česko alebo Rakúsko v podobe kontroly na vnútornej hranici,” povedal minister Mikulec. Na stretnutí prezentoval výsledky zo stretnutia ministrov vnútra Česka, Slovenska, Maďarska a Rakúska. Dodal, že Európska komisia už prišla s určitými krokmi. Podľa šéfa rezortu vnútra budú členské štáty EÚ a EK naďalej tlačiť na západný Balkán, s cieľom sprísnenia pravidiel vstupu pre tretie krajiny. Srbsko sa tiež zaviazalo, že svoje vízové pravidlá zosúladí s vízovými pravidlami EÚ.
Za ďalšiu dôležitú tému označil Mikulec návratovú problematiku, ktorá je podľa neho problematická. „Toto sme určitým spôsobom vytýkali a upozorňovali na to, že podľa súčasného schengenského kódexu a návratovej smernice, ľudia, ktorí prichádzajú z niektorých tretích krajín, nie sú navrátiteľní vzhľadom na to, že v krajinách ich pôvodu prebieha vojnový konflikt. Aj toto bol hlavný dôvod, čo od začiatku hovoríme, že túto problematiku musíme riešiť na európskej úrovni,” vysvetlil.
Zdroj: (SITA, ta, kl)
Odporúčané články
Vyplýva to z odborných záverov pracovnej skupiny prezentovaných na ostatnom mestskom zastupiteľstve. Pracovnú skupinu zriadilo mesto Košice, a tvorili ju zástupcovia odborných referátov mesta Košice, Správy mestskej zelene, Archívu mesta Košice, Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) a Okresného úradu. Ako sa ďalej uvádza v odborných vyjadreniach, symboly, ktoré sú na pomníku použité od jeho vzniku v roku 1945, sú autentickou súčasťou pomníka ako vojnového hrobu, a tiež ako kultúrnej pamiatky. Boli tiež zahrnuté v pôvodnom projekte kapitána E. F. Gurjanova.
V sobotu 17. mája plynie 35 rokov, odkedy Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyradila homosexualitu zo zoznamu duševných chorôb. Pripomenú to rôzne kvír podujatia aj kampaň Dúhová stužka. „Svetová zdravotnícka organizácia nepovažuje homosexualitu za ochorenie už od roku 1990. Túto informáciu musíme na Slovensku pripomínať tak často, ako sa len dá, pretože naratív vládnych strán, ale aj spoločnosti, ju opomína alebo ignoruje,“ povedal Róbert Furiel, riaditeľ OZ Saplinq, ktoré zastrešuje kampaň Dúhová stužka.
MČ si vďaka nim vyrába vlastnú elektrinu a očakáva, že v porovnaní s predošlým obdobiami ušetrí 30 percent nákladov. Ako samospráva informovala, už v súčasnosti využíva obnoviteľné zdroje energie na štyroch zo svojich piatich budov.
