Kabinet nesúhlasí s návrhom poslancov na vyslovenie nedôvery vláde
Vláda SR nesúhlasí s návrhom skupiny poslancov Národnej rady SR (NR SR) na vyslovenie nedôvery vláde. Argumenty, ktoré návrh používa, sú podľa vlády postavené na nepodložených, všeobecných, veľmi vágnych, a v niektorých prípadoch i nepravdivých tvrdeniach. Vyplýva to z nesúhlasného stanoviska, ktoré dnes prerokoval vládny kabinet.
Vláde je vyčítané ohrozovanie demokracie, vyplývajúce z neschopnosti zmanažovať krízy, čo vedie k ohrozeniu obyvateľstva a následnému stupňovaniu napätia i nedôvery v inštitúcie a systém. Kabinet s tým nesúhlasí, tvrdí, že tento argument je založený alebo na úmyselnom zavádzaní, alebo na nevedomosti.
„Žiadna vláda nemala skúsenosti s krízovými situáciami. Riadenie štátu v krízových situáciách bolo potrebné nastaviť tak, aby reflektovalo na aktuálne potreby. Zároveň boli pripravené adresné schémy pomoci, či už počas pandémie, energetickej, či inflačnej krízy,” uviedla vláda v stanovisku. Svoje doterajšie kroky vláda považuje za upevňujúce pre hodnoty demokracie a ústavnosti.
Vláda sa ohradzuje aj voči kritike budúcoročného rozpočtu, a to tým, že po odchode ministrov zo strany SaS boli ich miesta obsadené odborníkmi bez straníckej príslušnosti. „Ani jedno meno nebolo v odborných kruhoch žiadnym spôsobom spochybňované. Podobný meter platil napríklad pri kreovaní Plánu obnovy a odolnosti SR, z ktorého financujeme obnovu krajiny po pandémii, patrí medzi najlepšie hodnotené Európskou komisiou. Súčasná vláda robí rozhodnutia na základe odborných podkladov a diskusií,” uvádza sa v stanovisku.
Vláda v tomto smere pripomína, že rozpočet na rok 2023 je rozpočet pomoci ľuďom, a zároveň je rozpočtom historických rozhodnutí vlády. Mal by pomôcť napraviť krivdy na viacerých roky ignorovaných profesiách. Kabinet v stanovisku zdôraznil, že prijatie rozpočtu a odmietnutie rozpočtového provizória podporili aj prezidentka SR, Konfederácia odborových zväzov SR, Lekárske odborové združenie, školskí odborári či zamestnávatelia, ale aj prezident Únie miest Slovenska Richard Rybníček, predseda ZMOS Branislav Tréger a predseda združenia samosprávnych krajov SK8 Jozef Viskupič.
Návrh na vyslovenie nedôvery poukázal aj na zlyhania vlády pri rokovaní so zdravotníkmi, čím ohrozila zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti občanov. Vláda nesúhlasí ani s tým, že by zlyhala pri rokovaniach so zdravotníkmi či v oblasti ochrany základných práv a osobných slobôd, a to v kontexte teroristického útoku a vraždy. Predkladatelia tvrdia, že agóniu vlády dokresľuje aj neschopnosť čo i len minimálne pomôcť LGBTI+ ľuďom a jednoznačne zaujať postoj k odsúdeniu verbálnych útokov voči tejto menšine, pričom niektorí vládni predstavitelia prispeli k zvyšovaniu napätia. Vláda to odmieta. „Predseda vlády, a teda aj vláda SR, k tragickým udalostiam okamžite zaujali jasný postoj. Nielen symbolicky, ale boli podniknuté konkrétne kroky, a to na zabezpečenie bezprostrednej bezpečnosti všetkých komunít, ale aj na posilnenie ich práv. Faktom je, že toto je prvá vláda SR, ktorá to myslí s posilnením práv menšín vážne,” uviedol kabinet v stanovisku.
Návrh na vyslovenie nedôvery predložila skupina poslancov predsedovi parlamentu 1. decembra. Ten na základe neho zvolal schôdzu NR SR, aby tento návrh poslancov prerokovali.
Zdroj: (SITA, DSe, kl)
Odporúčané články
V priestoroch cementárne za obcou Turňa nad Bodvou v okrese Košice-okolie vypukol včera ráno požiar dopravníkového pásu. Hasiči z Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) Košice-okolie zasiahli krátko po piatej hodine, aby oheň skrotili. Zamestnanci firmy sa pred ich príchodom pokúsili požiar uhasiť práškovými hasiacimi prístrojmi.
Protestné zhromaždenie nazvané „Nie ruskému zákonu!” (podľa organizátorov ide o reakciu na pripravovanú legislatívu o mimovládnych organizáciách, ktorú časť občianskej spoločnosti i odbornej verejnosti kritizuje; vládna koalícia o tomto zákone tvrdí, že jeho cieľom je stransparentniť financovanie mimovládnych organizácií, a že je pripravený v súlade s pravidlami EÚ a s Ruskom nemá nič spoločné – pozn. SITA) sa začalo už tradične o 18:00 v priestore pri Dolnej bráne.
Dvojúrovňová samospráva v Košiciach má svoje pozitíva, no vyvstávajú z nej aj určité problémy. Pre agentúru SITA to skonštatoval Jozef Andrejčák z Katedry verejnej politiky a teórie verejnej správy Fakulty verejnej správy UPJŠ v Košiciach. Ako Andrejčák ďalej uviedol, od roku 1990, keď bola dvojúrovňová samospráva v metropole východu zavedená, sa ukázali určité jej pozitíva, napríklad v podobe decentralizácie či subsiadiarity, ktoré sú pre dvojúrovňovú samosprávu typické.
