Klimatické zmeny predstavujú jednu z najväčších hrozieb súčasného sveta

Zničená úroda, vyschnuté vodné zdroje, obmedzené možnosti rybolovu, šírenie chorôb, ekonomické dôsledky, nárast počtu utečencov. To sú niektoré z dosahov klimatických zmien, ktoré už v súčasnosti negatívne ovplyvňujú život na Zemi. V podstatnej miere si však za to môže ľudstvo samo. Aj k týmto záverom dospeli účastníci medzinárodnej vedeckej konferencie Vplyv globálnych zmien na životné prostredie, zdravie ľudí a zvierat, ktorá sa tento týždeň konala v Košiciach. Ako informovali organizátori z košickej Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie (UVLF), zúčastnilo sa na nej viac ako 110 odborníkov z 13 krajín štyroch kontinentov. 

„Dnes existuje 95-percentná istota, že človekom spôsobená zmena má väčší podiel na všetkých zmenách, než zmeny klímy prirodzeného charakteru,“ konštatoval slovenský klimatológ Milan Lapin z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Varoval pred vážnou hrozbou, ktorú pre život na Zemi predstavuje nárast teplôt. „Aby sme sa vyhli ničivým dôsledkom globálnych a teda aj klimatických zmien, musíme udržať rast priemernej globálnej teploty pod dva stupne Celzia za 100 rokov. Avšak dva stupne Celzia sú kritickou hodnotou, ktorej prekročenie vyvolá nezvládnuteľné zmeny,“ pokračoval.

Otepľovanie a zmena klímy súvisí s množstvom a rozdelením zrážok na celej planéte, roztápaním snehu a ľadu, zvyšovaním priemernej hladiny morí, znižovaním poľnohospodárskej produkcie. Následkom je okrem iného nedostatok pitnej a úžitkovej vody, ako aj rozširovanie infekčných chorôb. „Myslím, že sa máme čoho báť. Globálne zmeny prinášajú obrovské zmeny v epidemiologickej situácii v Európe. Dostávajú sa k nám nové druhy patogénov a vektorov, ktoré prenášajú nové choroby, na ktoré nie sme pripravení. Ovplyvňuje to nielen zdravie zvierat, ale predovšetkým ľudí,“ povedala gestorka konferencie a rektorka UVLF Jana Mojžišová. Za výzvu pre humánnu a  veterinárnu medicínu, a biológov označila to, ako tieto následky spracovať a ako vytvárať účinný systém prevencie.

Globálne zmeny však nezahŕňajú iba otepľovanie, ale aj migráciu obyvateľstva a živočíšstva, obchodovanie s rôznym tovarom a zvieratami, a teda majú epidemiologické, epizotologické a   sociálno-ekonomické dosahy. Preto jedným z cieľov organizátorov z košickej UVLF a nórskej Nord University v Bodo bolo prepojiť komunitu odborníkov z rôznych oblastí. „Bol to prvý pokus spojiť biológov, ekológov, humánnych a veterinárnych lekárov s fyzikmi, ekonómami a výskumníkmi sociálnych vied a pokúsiť sa, aby komplexne posúdili dopady, ktoré tieto zmeny prinášajú. Konferencie o globálnych zmenách sa organizujú často, ale doteraz nebol vytvorený priestor na prienik všetkých vied tak, ako na tejto konferencii,“ zhodnotil predseda  organizačného výboru konferencie a prorektor UVLF pre zahraničné štúdium Martin Tomko. Dodal, že košická univerzita tak položila nielen základ pre ich pravidelné stretávanie a vymieňanie si poznatkov, ale aj pre vytváranie pracovných skupín a podávanie vysoko aktuálnych medzinárodných projektov.

Podľa vedúcej ústavu parazitológie UVLF Alice Kočišovej na konferencii odzneli poznatky, ktoré upriamujú pozornosť odbornej verejnosti na vysoko aktuálne problémy. „Okrem iného potvrdili, že z Ázie a Afriky sa do Európy presúvajú nové druhy komárov, kútoviek, kliešťov alebo pakomárikov, ktoré nesú rôzne patogény. U nás nachádzajú dostatočné teplo a vlhko, a ak nájdu aj vhodných hostiteľov, môžu rozširovať choroby, ktoré sme doteraz poznali len ako choroby trópov a subtrópov,“ uviedla. Pripomenula, že na Slovensku už bol potvrdený výskyt tzv. tigrieho komára Aedes albopictus, ktorého pôvod je v Ázii a ktorý prenáša vírusy a parazity.

Nebezpečenstvo predstavujú aj ďalšie organizmy, ktoré sa dosiaľ vyskytovali iba v teplejších oblastiach. Z Poľska napríklad pochádza informácia o zachytenom výskyte sparganózy. Ide o vzácnu parazitárnu infekciu pásomnicou z rodu Spirometra, ktorá sa pôvodne vyskytovala iba v Ázii a Južnej Amerike.

(tasr)
Foto: pixabay