Koalícii sa so 17. novembrom spája sloboda

Koalícii sa so 17. novembrom spája sloboda. Vyplýva to zo statusov jej predstaviteľov na sociálnej sieti a stanovísk, ktoré poskytli ich tlačové odbory. Predseda vládnej strany Sloboda a solidarita (SaS) a minister hospodárstva Richard Sulík poznamenal, že so slobodou prišla aj občianska zodpovednosť. Podľa predsedníčky vládnej strany Za ľudí a vicepremiérky Veroniky Remišovej zbavila Nežná revolúcia spoločnosť kultúry strachu. Vládne hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) zhodnotilo, že spravodlivosť, rovnosť pred zákonom, sloboda a demokracia sú odkazy novembra ’89, ktoré by si spoločnosť mala pripomínať a vždy brániť. Ani hnutie Sme rodina nevníma slobodu ako samozrejmosť.

OĽaNO vo svojom statuse na sociálnej sieti ďalej konštatovalo, že dnešným štátnym sviatkom si verejnosť pripomína nielen 32. výročie Novembra 1989, ale aj to, že sloboda a demokracia sú krehké a je potrebné ich brániť a ochraňovať každý jeden deň. „S obdivom hľadíme na generáciu statočných ľudí, ktorí v rozhodujúcej chvíli nezaváhali a prišli sa na námestia postaviť za svoje práva. Sme vďační odvážnym disidentom a tribúnom Novembra za ich aktívny odpor proti režimu, keď boli neraz prenasledovaní a šikanovaní totalitnou mocou,“ objasnilo hnutie. Podľa neho aj po revolúcii musela spoločnosť neraz zvádzať súboj o charakter Slovenska.

„Sloboda nie je samozrejmosťou. Sloboda je víťazstvom. A nám sa 17. novembra 1989 podarilo zvíťaziť spolu,“ napísalo vládne hnutie Sme rodina vo svojom profile na sociálnej sieti pri príležitosti 17. novembra.

Sulík tiež vo svojom profile na sociálnej sieti uviedol, že odkazmi 17. novembra sú sloboda a slušnosť. Zároveň podotkol, že demokracia priniesla nielen slobodu, ale aj občiansku zodpovednosť. „Moja sloboda končí tam, kde začína sloboda druhého spoluobčana. V tieto pandemické dni to platí viac, než kedykoľvek predtým. Buďme slobodní, buďme ohľaduplní,“ zdôraznil.

Podľa predsedníčky vládnej strany Za ľudí a vicepremiérky Veroniky Remišovej zbavila Nežná revolúcia spoločnosť kultúry strachu. Dodala však, že dnes je výzva opačná – uniesť slobodu slova a vysloveného názoru. Tiež neurážať, neznevažovať náboženské cítenie alebo presvedčenie iných, aj keď s ním nesúhlasíme, nenávistné prejavy tlmiť, nie vyvolávať, spoločnosť spájať, nie stavať nezmieriteľné hradby. „Najväčšou výzvou pre občanov po Novembri ‘89 je uniesť znovunadobudnutú slobodu a zodpovednosť, ktorá zo slobody vyplýva. Tak, aby zo spomienok na 17. november 1989 neostala len dejinná udalosť bez obsahu a presahu do súčasnej spoločnosti,“ uviedla vo svojom stanovisku, ktoré poskytlo tlačové oddelenie strany. Remišová tiež pripomenula, že tento rok odišli výrazné osobnosti, ktoré Nežnú revolúciu ideovo utvárali a ukotvovali, ako sú herec Milan Lasica, aktivista protitotalitných združení novinár Eugen Gindl či spoluzakladateľ hnutia Verejnosť proti násiliu výtvarník Miroslav Cipár.

Vicepremiérka vníma, že vláda komunistov, ktorá trvala viac ako 40 rokov, vytvorila systém inštitucionalizovaného strachu. „Komunistický režim zničil životy desaťtisícom ľudí, ktorí sa previnili len tým, že odmietli byť prisluhovačmi režimu, alebo sa nevzdali svojej viery, demokratických hodnôt, alebo len pochádzali zo ‚zlej‘ rodiny,“ povedala. Poukázala na záznamy Ústavu pamäti národa, z ktorých vyplýva, že na Slovensku bolo protiprávne odsúdených viac ako 70-tisíc ľudí. V celom Československu bolo popravených za protištátne činy 250 ľudí, okolo 500 ľudí zahynulo na hraniciach pri úteku, do 600 ľudí zavraždili vyšetrovatelia Štátnej bezpečnosti pri výsluchoch, 8 000 väzňov režimu zahynulo v baniach, vo väzniciach a pracovných táboroch. Doplnila, že 400-tisíc ľudí ušlo, alebo bolo vyhnaných z republiky a tisícom rodín bol znemožnený prístup k vzdelaniu i spoločenskému uplatneniu.

Zdroj: (SITA, adz;DSe)