Pre anonymné nahlásenie bomby evakuovali dnes ráno budovu súdov v Košiciach. Sídlo krajského a okresných súdov prehľadáva polícia, prítomní sú aj hasiči a záchranári.

Ide už o deviaty prípad nahlásenia anonymnej bomby na Košických súdoch, ani v jednom prípade sa nič nenašlo. Košické súdnictvo sa mení na poriadnu frašku a nikto nevie, či si ľudia robia srandu alebo sa len snažia oddialiť svoje procesy. Vzhľadom na kvantitu takých nahlásených hrozieb nie je prvá varianta vôbec vylúčená. Nahlásená bomba zvyčajne “odstaví” súd na približne tri hodiny.

Opatrenia taja

Vzhľadom na časté a jednoduché odstavenie činnosti súdov anonymnými telefonátmi o bombovej hrozbe sme sa ešte v januári 2017 v našej reportáži zaujímali, či košický súd neplánuje prijať opatrenia, ktoré by obmedzenie činnosti súdov v  takýchto prípadoch vylúčili. „Vzhľadom na povahu a charakter mimoriadnej udalosti nie je vhodné informovať verejnosť o  prijímaných opatreniach, ktoré Krajský súd v Košiciach priebežne prijíma, vyhodnocuje a aktua lizuje,“ odpovedala hovorkyňa Krajského súdu v Košiciach Marcela Gálová. Hovorca ministerstva spravodlivosti Peter Bubla nám k prípadným opatreniam uviedol, že „v takýchto prípadoch sú dané štandardy, ktoré sú v  gescii ministerstva vnútra a ktoré sme povinní dodržiavať“.

Pojednávali vo väznici

V  minulosti si na neplánované evakuácie našli niektorí košickí sudcovia aspoň čiastočné riešenie. V roku 2011 sudca presunul pojednávanie s členom podsvetia po ohlásenej evakuácii súdu do blízkej väznice. Pravdepodobne preto, že ústavy na výkon trestu sú vyňaté z pravidla vyprázdniť a prehľadať objekt po nahlásení bomby. 

Odborník na informačné technológie tvrdí, že vystopovať sa dá každý telefón

Podľa šéfredaktora špecializovaného portálu TouchIT.sk Ondreja Macka je vystopovanie volajúceho najjednoduchšie v prípade, ak človek telefonuje z mobilného telefónu registrovaného na seba.

Každá SIM karta, ktorú si človek na Slovensku kúpi, totiž musí byť registrovaná na meno. „Horšie to je, ak sa použije telefón neregistrovaný na nikoho, aký sa dá kúpiť napríklad v Česku, alebo telefón registrovaný na bezdomovca,“ priblížil Macko.

Ani volanie z  neregistrovaného telefónu však neznamená nevypátrateľnosť, pretože mobilný signál nesie informáciu nielen o telefónnom čísle, ale aj o IMEI čísle, teda akomsi rodnom čísle mobilného telefónu. Ten sa dá potom vystopovať prostredníctvom základňovej stanice BTS a nezáleží na tom, či máte moderný smartfón s GPS lokalizáciou, alebo nejakú starú vykopávku.

Problémom je, že takáto lokalizácia určí polohu telefónu v okruhu až 300 metrov. V závislosti od hustoty takýchto staníc to však môže byť aj menej. V centrách miest, kde sú BTS stanice hustejšie, je presnosť aj okolo 50 metrov.

„Polícia to využíva, oni na to majú možnosti, aby prinútili operátorov poskytnúť tieto údaje, ale normálny človek, ktorý stratí telefón, si ho tak jednoducho nájsť nevie,“ skonštatoval Macko.

Spôsob, ako sa zneviditeľniť, je aj volanie z internetu, napríklad prostredníctvom aplikácie Viber. „Je to komplikovanejšie, ale takisto sa to dá vystopovať, pretože sa tam nesie informácia o IP adrese telefónu,“ skonštatoval. Podotkol však, že ľudia, ktorí volajú anonymné hovory, väčšinou takéto služby nevyužívajú.

Ani stopovanie polohy mobilného telefónu však k dolapeniu nepomôže v prípade, že po hovore telefón jednoducho zahodíte. Ďalšou možnosťou je volanie z verejnej telefónnej búdky.

foto Veronika Janušková