Komu patrí Jakabov palác?
Všetci ho poznáme, a zároveň patrí medzi najtajnejšie budovy Košíc. Vieme, kde sa nachádza, ako vyzerá, no jeho históriu a najmä súčasný stav je pre mnohých veľkou neznámou. Áno, je to Jakabov palác, architektonický skvost metropoly východu, ktorý stojí na rohu Mlynskej a Štefánikovej ulice. V nasledujúcom článku sa dočítate o jeho histórii a o súčasnej situácii ohľadom vlastníctva Jakabovho paláca.
História paláca
Informácie o vzniku, majiteľoch a pôsobení Jakabovho paláca nám poskytla historička, sprievodkyňa Košíc a kultúrna aktivistka Mgr. Dominika Nazarejová.
Jakabov palác bol postavený v roku 1899 ako súkromný dom rodiny Jakabovcov. Bola to rodina podnikateľov, otec Peter a traja bratia (Arpád, Gejza, Vojtech) boli majiteľmi košickej tehelne. Svoj dom si postavili na brehu (vtedy ešte existujúceho) Mlynského náhonu v neogotickom štýle. Stavba napodobňuje stredoveké objekty (štvorboká veža s vežičkami, arkiere) a zaujímavosťou je aj to, že Jakabovci použili niektoré vyradené kamenné články a ozdobné prvky z vtedy rekonštruovaného Dómu sv. Alžbety (napr. chrliče), čím dodali stavbe autentickosť gotiky. Do roku 1908 stavbu vlastnili Jakabovci, potom ju predali Hugovi Barkányimu. V tridsiatych rokoch pripadla stavba mestu. V roku 1943 pribudol na fasádu vedľa vchodu havran s prsteňom v zobáku – symbolizuje kráľa Mateja Korvína v roku 500. výročia jeho narodenia. V apríli 1945 bol dočasne prvým sídlom prezidenta Eduarda Beneša na oslobodenom československom území, o čom informuje aj tabuľa na južnej strane.
V roku 1968 sa výrazne zmenilo okolie stavby, keďže vodnú plochu nahradila štvorprúdová cesta. Objekt mal ešte niekoľko funkcií, bol študovňou marxizmu-leninizmu, Domom socialistických obradov, po revolúcii tam sídlila Britská rada a istú dobu tam bola aj prijímacia sieň primátora (v čase rekonštrukcie Historickej radnice).
Súčasnosť
Okolo Jakabovho paláca prejde denne tisícky ľudí, no vchádzať niekoho dnu nevidíme skoro vôbec. Turistov ale aj Košičanov zaujíma, ako to vyzerá vnútri, či sa tam niečo deje, alebo iba opustene stojí a starne.
Budova je už od roku 2001 zatvorená. Neprístupnosť spôsobili dlhoročné súdne spory medzi mestom a údajnými dedičmi Jakabovho paláca, ako uvádza denník Korzár.
Podľa najnovších informácií, ktoré uvádza Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, vlastníkom architektonickej pamiatky Jakabov palác je mesto Košice.
To, či bude opäť prístupný Košičanom a turistom, je zatiaľ neznámou. Dúfame, že dlhoročné súdne spory o vlastníctvo neboli márne a získanie Jakabovho paláca na stranu mesta pocítia Košičania v blízkej dobe.
Zdroj: (Daša Popovičová, Mgr. Dominika Nazarejová, korzár.sk, sk.wikipedia.org)
Odporúčané články
Od spustenia košického obchvatu ho využilo približne pol milióna vozidiel. Z veľkej časti išlo o nákladnú dopravu. Informovali o tom z mediálnej komunikácie Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS). Po približne dvoch mesiacoch od otvorenia nového, 14-kilometrového úseku pri Košiciach sa podľa NDS poradilo dostať z metropoly východu 90 percent tranzitnej nákladnej dopravy. Denne cezeň prejdú približne tri tisícky ťažkých nákladných vozidiel.
O zmene nebezpečnej križovatky pri amfiteátri na Festivalovom námestí sa hovorí už dlhé roky. Obyvatelia Košíc si môžu všimnúť obrovské žeriavy na stavbe polyfunkčného objektu, zmenu dopravy je badať na časti Starej spišskej cesty. Práce na zmene križovatky mali podľa magistrátu začať v septembri tohto roka. Prevažnú časť má budovať developer. Mesto sa finančne bude podieľať na prestavbe križovatky spolu s investorom CTR.
Prenájom priestorov wellness v košickom Národnom olympijskom centre plaveckých športov (NOCKE), ktorý už nejaký čas vzbudzuje otázky o férovosti a transparentnosti v Košiciach, si všimla aj bratislavská redakcia jedného z popredných slovenských denníkov. Nielenže išlo o investíciu vo výške 20 miliónov eur, ale pozoruhodné je aj to, že prevádzku rozsiahleho wellness centra, ktoré súťažila mestská firma, vyhral mestský poslanec Miroslav Špak. Hoci mesto a jeho správcovská firma Tepelné hospodárstvo (TEHO) tvrdia, že súťaž bola transparentná, Transparency international upozornila na možné etické výhrady spojené s podnikaním voleného zástupcu mesta v mestskom projekte.
