Komu patrí Jakabov palác?
Všetci ho poznáme, a zároveň patrí medzi najtajnejšie budovy Košíc. Vieme, kde sa nachádza, ako vyzerá, no jeho históriu a najmä súčasný stav je pre mnohých veľkou neznámou. Áno, je to Jakabov palác, architektonický skvost metropoly východu, ktorý stojí na rohu Mlynskej a Štefánikovej ulice. V nasledujúcom článku sa dočítate o jeho histórii a o súčasnej situácii ohľadom vlastníctva Jakabovho paláca.
História paláca
Informácie o vzniku, majiteľoch a pôsobení Jakabovho paláca nám poskytla historička, sprievodkyňa Košíc a kultúrna aktivistka Mgr. Dominika Nazarejová.
Jakabov palác bol postavený v roku 1899 ako súkromný dom rodiny Jakabovcov. Bola to rodina podnikateľov, otec Peter a traja bratia (Arpád, Gejza, Vojtech) boli majiteľmi košickej tehelne. Svoj dom si postavili na brehu (vtedy ešte existujúceho) Mlynského náhonu v neogotickom štýle. Stavba napodobňuje stredoveké objekty (štvorboká veža s vežičkami, arkiere) a zaujímavosťou je aj to, že Jakabovci použili niektoré vyradené kamenné články a ozdobné prvky z vtedy rekonštruovaného Dómu sv. Alžbety (napr. chrliče), čím dodali stavbe autentickosť gotiky. Do roku 1908 stavbu vlastnili Jakabovci, potom ju predali Hugovi Barkányimu. V tridsiatych rokoch pripadla stavba mestu. V roku 1943 pribudol na fasádu vedľa vchodu havran s prsteňom v zobáku – symbolizuje kráľa Mateja Korvína v roku 500. výročia jeho narodenia. V apríli 1945 bol dočasne prvým sídlom prezidenta Eduarda Beneša na oslobodenom československom území, o čom informuje aj tabuľa na južnej strane.
V roku 1968 sa výrazne zmenilo okolie stavby, keďže vodnú plochu nahradila štvorprúdová cesta. Objekt mal ešte niekoľko funkcií, bol študovňou marxizmu-leninizmu, Domom socialistických obradov, po revolúcii tam sídlila Britská rada a istú dobu tam bola aj prijímacia sieň primátora (v čase rekonštrukcie Historickej radnice).
Súčasnosť
Okolo Jakabovho paláca prejde denne tisícky ľudí, no vchádzať niekoho dnu nevidíme skoro vôbec. Turistov ale aj Košičanov zaujíma, ako to vyzerá vnútri, či sa tam niečo deje, alebo iba opustene stojí a starne.
Budova je už od roku 2001 zatvorená. Neprístupnosť spôsobili dlhoročné súdne spory medzi mestom a údajnými dedičmi Jakabovho paláca, ako uvádza denník Korzár.
Podľa najnovších informácií, ktoré uvádza Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, vlastníkom architektonickej pamiatky Jakabov palác je mesto Košice.
To, či bude opäť prístupný Košičanom a turistom, je zatiaľ neznámou. Dúfame, že dlhoročné súdne spory o vlastníctvo neboli márne a získanie Jakabovho paláca na stranu mesta pocítia Košičania v blízkej dobe.
Zdroj: (Daša Popovičová, Mgr. Dominika Nazarejová, korzár.sk, sk.wikipedia.org)
Odporúčané články
V noci z pondelka na utorok, 13. mája 2025, zasiahli obyvateľov Kežmarskej ulice plamene a dym. Podľa informácií z miesta udalosti podpálil zatiaľ neznámy páchateľ jedno z novovybudovaných kontajnerovísk v tejto mestskej časti. Objekt kompletne zhorel – vrátane modernej konštrukcie a zelenej strechy.
Vyplýva to z odborných záverov pracovnej skupiny prezentovaných na ostatnom mestskom zastupiteľstve. Pracovnú skupinu zriadilo mesto Košice, a tvorili ju zástupcovia odborných referátov mesta Košice, Správy mestskej zelene, Archívu mesta Košice, Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) a Okresného úradu. Ako sa ďalej uvádza v odborných vyjadreniach, symboly, ktoré sú na pomníku použité od jeho vzniku v roku 1945, sú autentickou súčasťou pomníka ako vojnového hrobu, a tiež ako kultúrnej pamiatky. Boli tiež zahrnuté v pôvodnom projekte kapitána E. F. Gurjanova.
MČ si vďaka nim vyrába vlastnú elektrinu a očakáva, že v porovnaní s predošlým obdobiami ušetrí 30 percent nákladov. Ako samospráva informovala, už v súčasnosti využíva obnoviteľné zdroje energie na štyroch zo svojich piatich budov.
