Koronakríza poslala slovenskú ekonomiku do mínusových čísiel, tvrdia analytici bánk
Pandémia nového koronavírusu sa už prejavila aj v štatistikách vývoja slovenskej ekonomiky v prvom štvrťroku tohto roka, keď zaznamenala medziročný pokles o 3,9 %.
Ako vyplýva z rýchleho odhadu HDP, ktorý zverejnil v piatok Štatistický úrad (ŠÚ) SR, slovenská ekonomika sa v 1. štvrťroku tohto roka prepadla medziročne v stálych cenách o 3,9 %. Po očistení výsledkov o sezónne vplyvy sa hrubý domáci produkt (HDP) znížil medziročne o 4,1 % a oproti 4. štvrťroku minulého roka o 5,4 %.
V bežných cenách sa v 1. štvrťroku tohto roka vytvoril HDP v objeme 21,4 miliardy eur, čo predstavuje medziročný pokles o jedno percento. V poslednom kvartáli minulého roka slovenská ekonomika pritom rástla tempom na úrovni 2,1 %.
„Nepriaznivý hospodársky vývoj evidujeme v dôsledku poklesu pridanej hodnoty v kľúčových odvetviach priemyslu, najmä vo výrobe automobilov, a tiež vo viacerých odvetviach služieb,“ uviedli štatistici.
Rast domáceho dopytu je nedostatočný
Okrem toho k zníženiu HDP významne prispel aj zahraničný dopyt, keď sa dynamika jeho medziročného poklesu zrýchlila. „Rast domáceho dopytu je vďaka súčasnej situácii nedostatočný, najviac rástli výdavky na konečnú spotrebu v sektore verejnej správy. Investičný dopyt po raste v predchádzajúcich štvrťrokoch zaznamenal pokles,“ priblížil ŠÚ SR.
Rýchly odhad HDP bude na základe ďalších dostupných štatistických a administratívnych údajov spresnený, doplnený o štruktúry jednotlivých ukazovateľov a zverejnený 5. júna tohto roka. ŠÚ SR však upozornil, že vzhľadom na súčasnú výnimočnú situáciu v súvislosti s novým koronavírusom môžu byť údaje revidované vo vyššej miere ako zvyčajne. „Dôvodom je vyšší podiel odhadov spôsobený obmedzením dostupnosti informácií zo zdrojov údajov,“ uviedol ŠÚ SR.
[ad][/ad]Bankoví analytici reagujú
Podľa nich ide o výraznejší prepad, ako očakávali, ktorí počítali s poklesom o 2,6 %.
Pokles hrubého domáceho produktu (HDP) spôsobil slabý zahraničný, ale aj domáci dopyt.
„Hrubá produkcia tovarov a služieb sa v medziročnom porovnaní znížila prvýkrát od veľkej recesie v roku 2009,“ uviedol makroekonóm VÚB banky Michal Lehuta.
Predbežná bilancia zahraničného obchodu s tovarmi za prvý štvrťrok skončila v mínuse 223 miliónov eur, pričom v rovnakom období vlaňajška zaznamenala prebytok 686 miliónov eur.
„Len tento fakt mohol zo štvrťročného HDP prostredníctvom takzvaných čistých vývozov ukrojiť až štyri percentuálne body. Pokles exportu tovarov v prvom kvartáli o 7,3 %,“ vyčíslil Lehuta.
Maloobchodné tržby napriek vyššiemu zásobovaniu sa potravinami domácnosťami tiež pokračovali v miernom poklese z minulého roka, a to o 0,2 % .
Prepad tržieb reštaurácií či ubytovania
Analytička Wood & Company Eva Sadovská tiež upozornila, že už nedávno zverejnené údaje za marec poukazujú aj na prepad tržieb reštaurácií, ubytovania, ale i prepad priemyselnej či stavebnej produkcie. „Tie boli predzvesťou poklesu ekonomiky počas prvého kvartálu. V prípade priemyselnej produkcie sa pod prepad podpísala predovšetkým výroba dopravných prostriedkov,“ spresnila Sadovská.
V závere prvého štvrťroka však Slovensko zaznamenalo prvé prípady nákazy novým koronavírusom a prijalo opatrenia, ktoré zabránili jeho šíreniu, čím však zabrzdili slovenskú ekonomiku. „Zatvorené zostali mnohé obchody, školy, reštaurácie, iné služby, ale aj výrobné podniky. To výkon hospodárstva zrazilo nadol,“ doplnil Lehuta.
„Slovenská ekonomika je malá, otvorená a proexportne orientovaná. To znamená, že ekonomický vývoj na Slovensku závisí nielen od diania na domácej pôde, ale najmä u obchodných partnerov v zahraničí,“ dodala Sadovská.
[ad2][/ad2](TASR)
Odporúčané články
Hokejová Tipos extraliga spoznala svojho prvého finalistu, ktorým sa stali hokejisti Nitry. Príležitosť vytvoriť finálový pár s corgoňmi mala Spišská Nová Ves, ktorá v Steel Aréne nastúpila s mečbalom, ten ale oceliari odvrátili výhrou 4:1 a vynútili si rozhodujúci siedmy duel.
Štátna akciová spoločnosť Slovenso IT končí. Uviedol to minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky Richard Raši s tým, že spoločnosť viac nie je životaschopná a pre jej nezodpovedné riadenie dosiahla kumulovanú stratu viac ako 7 miliónov eur.
Počas nasledujúceho víkendu dôjde k zmene času zo zimného na letný. Hlavným cieľom zavedenia stredoeurópskeho letného času bolo šetrenie energie a lepšie využívanie prirodzeného denného svetla.