Košičanom hrozia exekúcie, mestu platobná neschopnosť

Už v apríli sme našich čitateľov informovali o skutočnosti, že mesto Košice sa môže v roku 2024 dostať do platobnej neschopnosti. Vyplýva to zo Správy o výsledku kontrol, ktorú Útvar hlavného kontrolóra vypracoval 1. marca pre Mestské zastupiteľstvo.

Správa hlavného kontrolóra Pavla Galla poukazuje najmä na to, že magistrátu a jeho mestským podnikom neúmerne narastajú splátky úverov. Kým v roku 2021 to bolo necelých päť miliónov eur, v roku 2024 to bude takmer 18 miliónov eur. Mesto konštatuje, že ohľadom daňových príjmov vychádzalo z dostupných predikcií ministerstva financií, na základe ktorých by zvládalo financovať tieto výdavky. Pripúšťa, že prijatím rodinného balíčka, ktoré obmedzí príjmy všetkých samospráv na Slovensku, vrátane tej v Košiciach, nastáva nielen pre nich nová situácia.

V odpovedi pre náš portál mesto tiež zdôraznilo, že úvery mali ísť do investícií ako sú napr. opravy ciest, rekonštrukcie verejného osvetlenia, modernizácie a budovania športovej infraštruktúry, alebo aj do školských, sociálnych a ďalších zariadení v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti. Tým sa mestu malo čiastočne podariť zmenšiť investičný dlh, a zároveň znížiť energetickú náročnosť budov, čo pri rastúcich cenách energií môže mať v zrekonštruovaných objektoch pozitívny vplyv na výšku zaplatených faktúr za energie.

KOŠICE A NÚTENÁ SPRÁVA

„Prijatím nových investičných úverov mestom a niektorými obchodnými spoločnosťami a zároveň dodávateľského úveru mestom v rokoch 2021 – 2022 a odkladom ich splátok dôjde v rokoch 2023 – 2028, ale zvlášť v roku 2024 aj napriek predpokladanému postupnému rastu príjmov mesta (hlavne z podielu na výnose dane z príjmov fyzických osôb) k výraznému tlaku na platobnú schopnosť mesta,“ uvádza sa v správe hlavného kontrolóra mesta Košice.

Platobná neschopnosť je stav, kedy má fyzická a právnická osoba viac veriteľov, ktorým nie je schopná splácať, alebo je v omeškaní s platením svojich záväzkov a je zrejmé, že ich nebude môcť splniť včas. V prípade platobnej neschopnosti mesta sa na samosprávu uvaľuje nútená správa.

MAGISTRÁT NESÚHLASÍ

S hodnotením hlavného kontrolóra však magistrát nesúhlasí. Oponuje, že Košice patria medzi finančne najzdravšie samosprávy na Slovensku, keďže koeficient finančného zdravia podľa INEKO na základe ich posledného zverejneného hodnotenia za rok 2020 dosahuje 4,8 z maximálne 6 bodov.

Redakcia KOŠICE: DNES našla mesto Košice v tabuľke INEKO, konkrétne na mieste číslo 103. Košice v tejto tabuľke predbehli mestá ako Žilina, Sečovce, Bytča, či Strážske, ktoré je v prvej trojici najzdravších samospráv s hodnotením 5,9 bodov.

„Pán hlavný kontrolór vo svojich stanoviskách nespochybnil žiaden z prijatých úverov. Programový rozpočet mesta na roky 2022 – 2024 bol i tentoraz schválený poslancami mestského zastupiteľstva a to aj na základe jeho stanoviska. Pri prijímaní rozpočtu sme vychádzali z vtedy aktuálnej predpovede Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a ministerstva financií. Zároveň vtedy neboli schválené žiadne vládne balíčky, ktoré idú výrazne na úkor financovania samospráv,“ uviedlo mesto, ktoré zdôraznilo, že aj vzhľadom na to, čo sa vo svete aktuálne deje, je ťažké predpovedať, čo sa bude diať v nasledujúcich týždňoch a nie ešte v roku 2024.

“Ak by v súvislosti s aktuálnou nestabilnou situáciou nastali skutočnosti, ktoré by mali ohroziť finančnú stabilitu mesta, budeme prijímať adekvátne opatrenia, aby sme tieto riziká minimalizovali, resp. úplne odstránili,“ uzavrelo vtedy mesto. 

Podľa kontrolóra však nové úvery, odklad splátok, balónové splátky (balónová splátka je posledná splátka pôžičky, ktorá je výrazne vyššia oproti predchádzajúcim splátkam) môžu mať negatívny vplyv na finančnú stabilitu mesta v ďalších rokoch. Mesto kontruje, že omnoho väčším rizikom pre finančné zdravie mesta sú nepredvídané zásahy štátu do nastaveného vzorca financovania samospráv.

ZVÝŠENIE DANÍ O VYŠE 200%

Na tomto mieste si treba pripomenúť, že situácia môže byť komplikovanejšia, než sa na prvý pohľad zdá. Ešte pre vypuknutím koronavírusovej pandémie, v januári 2020, zvýšilo mesto daň z nehnuteľnosti v priemere o 238%. Tlak na rozpočet hlavne v dôsledku nárastu cien energií však dopadá aj na mestá a obce a tie budú musieť hľadať riešenia, ako zvýšiť svoj príjem. Buď prenesú tlak na rozpočet na svojich obyvateľov prostredníctvom navýšenia daní, alebo pritlačia na exekúcie voči svojim dlžníkom.

Mesto však zvýšilo dane z nehnuteľností ešte pred pandémiou, ktorá vypukla v roku 2020. Tvrdí, že tak museli urobiť z dôvodu financovania viacerých legislatívnych zmien a sociálnych balíčkov prijatých vládou a NR SR vrátane nových kompetencií pre samosprávy, ktoré na nich prešli bez dostatočného finančného krytia ako je napr. povinnosť starať sa o zimnú údržbu chodníkov v meste.

Ako zdôraznil magistrát, miestne dane sa naposledy predtým upravovali ešte v roku 2013. Priemerná mzda za ten čas vzrástla o vyše 40 percent, výdavky rozpočtu o 95 miliónov eur, čo je takmer 70 percent a ceny nehnuteľností sa zvýšili dvojnásobne. Nárast tak podľa nich len kopíroval toto zvýšenie. V prípade bytov o 200% , v prípade rodinných domov o 277%, v priemere o 238%. V porovnaní s ostatnými krajskými mestami išlo o najvyšší medziročný percentuálny nárast. Mesto tvrdí, že má iné čísla a celkový nárast je podstatne menší.

Napríklad Bratislava zvýšila dane z nehnuteľností v priemere o 88% až 131% podľa mestskej časti. Napriek zvýšeniu príjmov mesta Košice v posledných dvoch rokoch vzrástol dlh mesta v roku 2021 o 72% na obyvateľa. Aj napriek zvýšeniu príjmov v rokoch 2020 a 2021 spolu takmer o 21,5 milióna eur mesto Košice zvýšilo svoj dlh.

Vyplýva to z banchmarkingu samospráv na roky 2015 až 2021. Magistrát oponuje, že požičané financie boli použité výlučne na investičné projekty zamerané na rozvoj mesta a skvalitnenie života obyvateľov od najmenších až po seniorov. Odmieta, že peniaze z týchto zdrojov išli napríklad na réžiu magistrátu alebo iné neinvestičné, resp. prevádzkové aktivity.

V najbližšom období ( 2022-2027) hrozí, že rozpočet mesta Košice vďaka balónovým splátkam a nárastu nákladov v súvislosti hlavne s energetickou krízou a rastúcou infláciou bude potrebovať ďalší zdroj príjmov. Jedným z riešení, ako zvýšiť príjem mesta, je opätovné zvýšenie dane z nehnuteľnosti, alebo vymáhanie dlhu. Prvá z možností je pravdepodobne nepriechodná, takže sa mesto bude musieť zamerať na vymáhanie svojich pohľadávok. Z verejne dostupných informácií vyplýva, že výška pohľadávok k 31. decembru minulého roka bola vo výške 8,61 milióna eur.

Predpokladáme, že zhruba 3,9 milióna eur tvoria dlhy fyzických osôb s dlhom nižším ako 160 eur a právnických osôb nižším dlhom ako 1600 eur. Podľa hovorcu mesta Dušana Tokarčíka mesto eviduje 5 858 neplatičov dane z nehnuteľnosti, čo predstavuje 6,5 % z celkového počtu daňovníkov 90 422.

Ak dlžník nekomunikuje s mestom, nemá samospráva podľa zákona inú možnosť, ako využiť inštitút exekúcie. Prioritne sa na vymáhanie nedoplatkov na daniach využíva inštitút zrážky zo mzdy, nasleduje prikázanie pohľadávky a zadržanie vodičského preukazu. Možný je aj exekučný príkaz, ten však výrazne navýši sumu pohľadávky.

“Nielen mesto Košice, ale aj naše mestské podniky a ďalšie organizácie v našej zriaďovateľskej pôsobnosti už dlhodobo využívajú tento inštitút. K tomuto kroku pristupujú až vtedy, ak zlyhali iné možnosti riešenia, pričom okrem inštitútu exekúcie mesto intenzívne využíva aj iné zaisťovacie prostriedky na zabezpečenie pohľadávok,” vyjadril sa Tokarčík.

Výpadky v príjmoch v súvislosti s nárastom cien energií chce mesto riešiť tak, že pri plánovaní rozpočtu sa bude riadiť analýzami ministerstva financií.

“O aktuálnych prognózach pravidelne komunikujeme s Radou pre rozpočtovú zodpovednosť, takže je to otázka aj na nich. Keďže v súčasnosti sa na úrovni Európskej komisie, vlády SR a ďalších inštitúcií pripravujú opatrenia na zmiernenie aktuálneho bezprecedentného nárastu cien energií, musíme počkať na ich závery a na základe toho budeme ďalej postupovať aj pri plánovaní rozpočtu mesta na tento ako aj nasledujúce rozpočtové obdobia,” povedal hovorca mesta Tokarčík.

Mesto podľa neho svoj programový rozpočet zostavuje s maximálnou finančnou zodpovednosťou, no nevie predpovedať zásahy vlády do financovania samospráv. Dúfa, že ak vláda nebude pokračovať v niektorých svojich nepredvídateľných finančných krokoch, mesto nájde vo svojom rozpočte priestor na to, aby v roku 2024 vedelo uhradiť aj všetky splátky svojich finančných záväzkov.

Hrozbu platobnej neschopnosti si mesto podľa vlastných slov nepripúšťa.

(RCh)