Košice majú tabuľu o vzniku Občianskeho fóra. Pripomína stretnutie v ateliéri Zbyněka Prokopa

V historickom centre Košíc je od dnes ďalšia „pamäťová stopa“ o Novembri 89. Demokratickú revolúciu z pred tridsiatich rokov bude pripomínať tabuľa na Hlavnej 42.

Jej osadenie zorganizovala časť košických členov Občianskeho fóra (OF), ktoré bolo rozhodujúcim revolučným hnutím v českej časti krajiny. Nezávislá protirežimná scéna v Košiciach mala silnejšie väzby na pražský, ako bratislavský disent. Preto tu najprv vznikla miestna organizácia OF, ktorá sa neskôr transformovala na Verejnosť proti násiliu (VPN).

Tabuľa podľa organizátorov okolo literáta Štefana Lazorišáka, maliara Viktora Šefčíka a výtvarníka Zbyněka Prokopa pripomína úplne začiatky košickej „bunky“ OF a odvahu ľudí, ktorí stáli pri jej zrode v čase, keď ešte nebolo isté, či komunistická štátna moc nezasiahne silou.

Pripojili sa k Prahe 

Text na tabuli odkazuje na 24. november 1989. V ten deň večer sa v ateliéri Prokopa na Hlavnej 42 zišlo vyše dvadsať osôb, ktoré spísali vyhlásenie o tom, že Občianske fórum Košice sa pripája k programu pražského OF. Jaroslav Kerner, vtedajší redaktor československého rozhlasu, vyhlásenie ešte v ten večer prečítal na prvej veľkej demonštrácii v Košiciach pred vedeckou knižnicou, ktorú zorganizovali vysokoškolskí študenti. Jeho krátky prejav obsahoval aj výzvu na účasť na generálnom štrajku, ktorý sa v celom Československu uskutočnil 27. novembra.

„Od tohto okamihu aj udalosti v Košiciach nabrali dynamický vývoj, ktorý sa už nedal zastaviť,“ povedal pri odhalení pamätnej dosky Lazorišák. Podľa neho z OF Košice v týchto prvých dňoch fungovalo spontánne ako kolektívny orgán, nemalo predsedu, hovorcu ani iné štruktúry a jej členovia žiadne politické záujmy.

Koordinačné centrum OF, neskôr VPN, začalo oficiálne pracovať 28. novembra, keď mu boli odovzdané priestory Zväzu slovenských výtvarných umelcov na rohu Šrobárovej, teraz Alžbetinej ulici. Toto košické sídlo revolučného hnutia dnes pripomína fotografia s nápisom umiestnená vo výklade OTP Banky.

Aj zamestnanci VSŽ 

Šefčík pri tabuli prečítal mená 23 ľudí, ktorí sa 24. novembra zišli v ateliéri Prokopa. Vraví, že vychádzali z dochovaných písomných materiálov. V zozname sú viacerí umelci, pracovníci vtedajších médií a študenti, nechýba filozof Marcel Strýko, jeden z lídrov košického Novembra 89, ale aj Slavomír Stračár či Ivan Ľupták, ktorí vtedy pracovali vo VSŽ.

Ľupták bol aj na odhalení tabule. Rozprával aj o tom, ako organizovali prvé zhromaždenia robotníkov pred administratívnou budovou železiarní vždy po skončení rannej smeny. „Uvedomovali sme si, že železiarne sa nesmú úplne odstaviť. Požiadavky na takúto formu štrajku, aj keď boli, sme odmietali,“ povedal.

Na košickej Hlavnej je tabuľa venovaná Novembru 89 aj na budove Štátnej vedeckej knižnice. V roku 2009 za primátora Františka Knapíka (KDH) ju dalo osadiť mesto Košice.