Košická hudobná jar sa bude konať netradične v lete
Už v piatok 9. júla 2021 odštartuje 65. ročník obľúbeného medzinárodného festivalu Košická hudobná jar (KHJ). V priebehu troch týždňov sa jeho návštevníci môžu tešiť nielen na veľkolepé symfonické ale aj na intímne komorné koncerty.
Do Košíc zavítajú renomovaní zahraniční umelci z Ruska, Nemecka, Francúzska, Slovinska a Českej republiky. Domácu scénu budú okrem orchestra Štátnej filharmónie Košice reprezentovať interpreti aj pôvodné slovenské diela – dirigent Rastislav Štúr, klaviristka Jordana Palovičová, skladatelia Jozef Podprocký a Ján Cikker. Festival potrvá do 29. júla a okrem Domu umenia sa bude konať aj v Kasárňach/Kulturparku, Dóme sv. Alžbety či v Synagóge na Zvonárskej ulici.
Jednou z mimoriadnych udalostí 65. ročníka Košickej hudobnej jari bude open air koncert v Kasárňach Kulturparku (9. 7.). Už len samotný fakt, že sa koncert bude konať v exteriéri, je zaujímavosťou z pohľadu histórie festivalu KHJ. V úvode bude program reflektovať 100. výročie narodenia argentínskeho skladateľa Astora Piazzollu v podaní výnimočnej francúzskej trubkárky Lucienne Renaudin Vary. Nasledovať budú Symfonické tance z West Side Story Leonarda Bernsteina pod vedením Leoša Svárovského, ktoré sú zmesou džezu, blues a symfonizmu. Toto dielo poznajú a milujú milióny návštevníkov koncertov po celom svete. Je to doslova ohňostroj farieb a rytmov.
Odporúčané články
V košickej mestskej hromadnej doprave dôjde od nedele 8. marca k dočasným zmenám. Dopravný podnik mesta Košice (DPMK) upozorňuje cestujúcich, že úpravy trás sa dotknú viacerých autobusových liniek pre pokračujúce práce na Rastislavovej ulici.
V Košiciach ukladajú na posledný odpočinok rómskeho kráľa Róberta Botoša. Skonal v nedeľu 15. februára. O jeho úmrtí informovalo Združenie obcí Jekhethane. Ako uviedlo, Botoš bol prvý košický a posledný oficiálne korunovaný rómsky kráľ strednej Európy.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
