Košický kraj vypracuje štúdiu realizovateľnosti diaľnice D1 po Ukrajinskú hranicu

Košický samosprávny kraj (KSK) naďalej pracuje na tom, aby vláda čo najrýchlejšie dostavala diaľnicu D1 z Bidoviec až po hranicu s Ukrajinou. V rozpočte na rok 2022 odsúhlasili krajskí poslanci sumu 500-tisíc eur, ktorú kraj plánuje použiť na vypracovanie vlastnej štúdie realizovateľnosti prepojenia D1 a cestného ťahu po štátnu hranicu s Ukrajinou. Ide o približne 70 kilometrov dlhý úsek. Informovala o tom hovorkyňa predsedu KSK Anna Terezková.
„Diaľnica na Zemplín je horúcim zemiakom, ktorý si pohadzujú vlády už niekoľko rokov. Jediné, čoho sa východniari doposiaľ dočkali, sú sľuby. Prvú štúdiu k diaľnici z Košíc na Ukrajinu vypracoval štát ešte v roku 2014. Prešlo sedem rokov, počas ktorých sa nič nedialo a Národná diaľničná spoločnosť sa púšťa do ďalšej štúdie realizovateľnosti. Tentoraz pôjde o multimodálnu štúdiu. To znamená, že pre vládu SR už diaľnica nie je na prvom mieste, pretože štúdia NDS má dať odpoveď na otázku, či nie je možné riešiť dopravu aj inak – rozšírením cesty prvej triedy v niektorých častiach, posilnením vlakových alebo autobusových spojení a podobne,“ povedal predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka. Vzhľadom na rozsah by mala byť táto štúdia vlády SR hotová až koncom roka 2023, čo celý podľa župana proces zbytočne predĺži. Kraju sa nepáči postup ministerstva dopravy, z ich pohľadu je to hľadanie výhovoriek, prečo diaľnicu na Zemplín nestavať.
Trasa medzi Košicami a Michalovcami je najvyťaženejším úsekom na území župy. Podľa posledného sčítania z roku 2019 ním denne prejde približne 15-tisíc vozidiel, čo je od roku 2011 nárast o 30 percent. Okrem toho je Košický kraj počtom kilometrov a rýchlostných ciest na chvoste všetkých krajov na Slovensku. Na území Košického kraja je spolu len 37,5 km diaľnic a rýchlostných ciest, čo je najmenej spomedzi všetkých krajov. V ostatných župách sa dĺžka diaľnic a rýchlostných ciest pohybuje od 90 do 130 km. Dôsledkom chýbajúcej diaľničnej infraštruktúry je omnoho väčšia záťaž na cesty I. až III. triedy a slabý hospodársky rozvoj východného Slovenska.
„Diaľnica je pomyselným červeným kobercom, po ktorom do regiónov prichádzajú investori. Je kľúčom k zastaveniu odlivu mozgov a zvýšeniu zamestnanosti. Košický samosprávny kraj sa z tohto dôvodu rozhodol vypracovať vlastnú štúdiu realizovateľnosti, ktorá sa zameria výlučne na diaľnicu. Pretože akokoľvek sa snažíme presunúť dopravu na železnice a motivovať ľudí, aby viac využívali autobusy, pri súčasnej frekvencii premávky z Košíc do Michaloviec je toto riešenie nepostačujúce,“ uviedol Trnka a dodal, že pri porovnateľnej intenzite dopravy v Žilinskom kraji sa diaľnica už dávno budovala. „Keď budeme mať v rukách štúdiu k diaľnici, vláda SR sa už nebude mať na čo vyhovárať,“ doplnil.
Vypracovanie štúdie realizovateľnosti zabezpečí nezisková organizácia Dopravná infraštruktúra Košického samosprávneho kraja, ktorej jediným zakladateľom je župa. Založenie organizácie odsúhlasili poslanci na minulotýždňovom zastupiteľstve.
Zdroj: (SITA, mt;mlu)
Odporúčané články

Rudolf Schuster (91), prvý demokraticky zvolený prezident Slovenskej republiky a bývalý primátor mesta Košice, na Valnom zhromaždení Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti (VVS) tvrdo kritizoval neodborné zásahy do vodohospodárstva a mediálne útoky na VVS zo strany Ministerstva životného prostredia SR (MŽP SR) a Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ). „Každý je dnes odborníkom vo všetkom. Neodborníci by nemali hovoriť do odborných vecí,“ vyhlásil. Tvrdenia NKÚ, najmä jeho predsedu Ľubomíra Andrassyho, o údajnej skrytej privatizácii VVS odborná verejnosť opakovane označila za klamstvá, zavádzanie a politikárčenie. Schuster zdôraznil dôležitosť odbornosti, efektívneho hospodárenia vodární a využitia eurofondov na ochranu vodných zdrojov v čase klimatických zmien.

Košické Krematórium prešlo ďalšou výraznou obnovou. Správa mestskej zelene v Košiciach (SMsZ), ktorá je od roku 2019 správcom Krematória a Verejného cintorína, ukončila sanáciu exteriérových stien v dvoch častiach budovy – pri hlavnom vstupe a v zadnej časti budovy s terasou, ktorá je sklenenou stenou spojená s hlavnou rozlúčkovou sálou.

GLOBSEC Forum 2025 sa uskutoční od 12. do 14. júna v Prahe pod záštitou prezidenta Českej republiky Petra Pavla a Ministerstva zahraničných vecí Českej republiky. Zástupcovia z takmer siedmich desiatok krajín z celého sveta sa stretnú v českom hlavnom meste, aby diskutovali o najnaliehavejších geopolitických, bezpečnostných a geoekonomických výzvach súčasnosti. Jubilejný 20. ročník fóra opäť ponúkne jedinečnú platformu pre medzinárodný dialóg – tento rok so zameraním na posilnenie úlohy Európy pri budovaní bezpečnejšej a prosperujúcejšej budúcnosti.