Košický profesor priniesol z Antarktídy materiál na dlhý výskum
Profesor Martin Bačkor (na snímke vľavo) z Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach sa minulý týždeň vrátil z ostrova Jamesa Rossa, kde bol členom vedeckej expedície. Okrem pracovného materiálu si do Košíc priniesol aj netradičné zážitky.
Špecializáciou Bačkora sú nižšie rastliny, teda lišajníky, machorasty, riasy alebo sinice. Skupina, v ktorej v Antarktíde pracoval, skúmala rozšírenú vegetáciu a zbierala jej vzorky. Expedícia prebiehala pod záštitou Masarykovej univerzity v Brne.
Do Košíc si doviezol materiál, ktorý postačí Prírodovedeckej fakulte na niekoľkoročný výskum. „Sú to herbárové položky, ktoré ale ešte musíme chemicky spracovať. Taktiež sme sa venovali vytvoreniu zoznamu rastlín, ktoré sa nachádzajú na ostrove, keďže expedície tam prebiehajú už desať rokov. V neposlednom rade sme si priniesli vzorky lišajníkov, ktoré teraz budeme skúmať.“
Pozoruhodné lišajníky
Výskum lišajníkov nachádza svoje uplatnenie vo farmaceutickom priemysle. Ich vlastnosti sú pozoruhodné. „Dokážu napríklad opakovane vyschnúť a po namočení ďalej žiť. Taktiež si dokážu vytvoriť také látky, aby prežili veľmi vysoké intenzity UV žiarenia, ktoré sú počas leta v Antarktíde naozaj vysoké,“ vysvetľuje Bačkor, ktorý je z Ústavu biologických a ekologických vied fakulty.
Expedície na ostrove Jamesa Rossa na českej polárnej stanici Johanna Gregora Mendela prebiehajú každú letnú sezónu. Práve v januári a februári je na najjužnejšom svetadiele leto. „Počasie sme mali nádherné, určite krajšie ako bolo tu v Košiciach. Teploty sa pohybovali okolo nuly. Boli dokonca aj dni, keď bolo vonku okolo 12 stupňov. Pocitová teplota však bola omnoho nižšia pre silný vietor,“ hovorí Bačkor.
Žiadne stromy
Profesorovi v Antarktíde chýbali najmä stromy. „Stromy tam nerastú. Nachádzajú sa tam iba fosílie, teda skamenené stromy.“ Výskum bol zameraný na rastlinnú ríšu, stretnutiam so zvieracou sa však výskumníci nevyhli. „Pri pobreží sme bežne mohli pozorovať rôzne druhy tuleňov. Žijú tam aj tučniaky. Videli sme ich len zopár, pretože tam žilo veľa predátorov, ktoré sa nimi živia. Obrovské skupiny tučniakov sme ale mali možnosť pozorovať v Patagónii.“
Strava v Antarktíde bola podľa Bačkora taká, akú si navarili. „Každý z nás mal pravidelne služby v kuchyni. Bez rozdielu v tom, či išlo o doktora, profesora či docenta. Ja osobne som napríklad navaril hovädzí alebo bravčový guľáš.“
Trvanlivé potraviny na stanicu prinášajú priebežne loďami, čerstvé im nosil vrtuľník.
Viktória Hartmannová
Foto: Martin Bačkor
Odporúčané články
Ako sme už informovali, dosluhujúca prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová trávila tieto dni v Košiciach. V nabitom programe si našla čas aj na študentov najväčšej košickej univerzity.
Kardiocentrum AGEL Košice-Šaca, ktoré bolo spustené na konci roka 2022, je zariadenie, kde sa liečilo už viac ako 16 500 pacientov. Od marca 2023 plne funguje operačný a intervenčný program, a od júla 2023 má centrum štatút špecializovanej nemocnice.
Hokejistom HC Košice sa v piatok (5. 4.) nevydaril vstup do semifinálovej série play-off hokejovej Tipos extraligy a v úvodnom zápase prehrali na ľade Spišskej Novej Vsi 5:4 po predĺžení. Odvetný duel je na programe v sobotu (6. 4.) o 18:00 hod. na Spiši.