Kresťania si pripomínajú zmŕtvychvstanie Ježiša
Na Veľkonočnú nedeľu si katolíci pripomínajú zmŕtvychvstanie Ježiša Krista – najväčší Kristov zázrak a základnú pravdu kresťanskej viery. Je to víťazné zavŕšenie Kristovho vykupiteľského diela. Jeho duša sa opäť spojila s osláveným telom, na ktorom síce ostali rany ukrižovania, ale inak nepodliehalo obmedzeniam času a priestoru.
Veľkonočný pondelok sa zvykne nazývať aj Pondelkom Baránka na pamiatku toho, čo sa udialo prvého dňa po sobote. Vtedy totiž anjel dodával odvahu ženám, ktoré na úsvite pribehli k hrobu a boli vydesené a znepokojené, keď ho našli prázdny. „Neľakajte sa!“ povedal im. „Vstal z mŕtvych. Niet ho tu“. A dodal: „Ale choďte a povedzte (to) jeho učeníkom“ (Evanjelium podľa Marka, kapitola 16). Posledný sviatočný deň Veľkej noci je známy aj šibačkou a oblievaním dievčat.
Veľkonočné obdobie, teda obdobie veľkonočnej slávnosti, trvá 50 dní. Začína sa Veľkonočnou vigíliou a končí sa večer na sviatok Zoslania Ducha Svätého (Turíce), ktorý tento rok pripadá na 20. mája. Toto obdobie sa slávi v radosti a plesaní ako jeden sviatočný deň ako jedna „veľká nedeľa“. Predovšetkým v týchto dňoch sa spieva radostné Aleluja.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ: Veľkonočná vigília je noc, ktorou sa začína Veľkonočná nedeľa
Pravoslávni veriaci si pripomínajú Kvetnú nedeľu
Hoci väčšina kresťanov na Slovensku v nedeľu oslavuje Veľkú noc, pravoslávni veriaci si pripomínajú vstup Ježiša do Jeruzalema, tzv. Kvetnú nedeľu. Táto udalosť primäla vtedajších Jeruzalemčanov vyjsť do ulíc a vítať Krista ako Mesiáša. Veľkú noc budú pravoslávni veriaci sláviť na budúci týždeň.
Kým inde vo svete sa pri bohoslužbách tohto dňa posväcujú ratolesti paliem, veriaci na Slovensku pre ten istý účel využívajú jahňady vŕby rakytovej, známe ako bahniatka. Zdržanlivosť od mäsa, mlieka, vajec, syra a ďalších živočíšnych produktov pre nich pokračuje aj naďalej.
Sviatočný charakter Lazárovej soboty však výrazne zmierňuje pôstnu disciplínu a na Kvetnú nedeľu sa po dlhšom čase na mnohých stoloch dokonca znovu objaví ryba.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ: Veľkonočné zvyky vo svete sa líšia od tých slovenských
V pondelok sa pre pravoslávnych kresťanov začne tzv. Veľký alebo Strastný týždeň, ktorý je úzko spätý s udalosťami zo života Ježiša Krista niekoľko dní pred jeho ukrižovaním.
Obrady Veľkého štvrtka, najmä umývanie nôh a liturgia, majú kresťanom pripomenúť Tajomnú večeru a ustanovenie Eucharistie.
Bohoslužby Veľkého piatku sa začínajú vlastne už vo štvrtok podvečer čítaním tzv. 12 evanjelií svätých Strastí. Pomerne dlhé úryvky biblického textu veriacim v chronologickom slede približujú udalosti pred ukrižovaním Krista, nočnú modlitbu v Getsemanskej záhrade, zradu, zajatie, výsluch u veľkňaza Kaifáša, Pilátov súd, cestu na Golgotu a samotné ukrižovanie.
Smútočný charakter bohoslužieb Veľkého piatku umocňuje i vynesenie doprostred chrámu tzv. plaščenice, plátna s vyobrazením sňatia Krista z kríža a jeho uloženia do hrobu.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ: Takto budú tráviť veľkonočné sviatky známe osobnosti Košíc
Zdroj: (SITA, mt)
Odporúčané články
Mesto Košice začalo na základe žiadosti obyvateľov sídliska pripravovať všetky legislatívne kroky, aby mohli poslanci včas pozastaviť alebo odložiť účinnosť plánovaného spustenia regulovaného parkovania na sídlisku Košického vládneho programu (KVP). Iniciatívu plánujú uznesením podporiť aj miestni poslanci na KVP.
V nadchádzajúcom týždni budú v Košickom kraji prebiehať plánované odstávky elektriny v zmenšenom rozsahu. Upozorňujeme obyvateľov dotknutých lokalít, aby svoje aktivity prispôsobili dočasnému prerušeniu dodávky.
Toto sú najdôležitejšie informácie, ktoré vám prinášame za uplynulý týždeň v Košiciach. Od otvorenia mestského odborného centra pre územné plánovanie po nové CT vo Východoslovenskom onkologickom ústave. Náš súhrn vám ponúka prehľad kľúčových momentov, ktoré sa udiali za uplynulých sedem dní v metropole východu.
