Kresťania začínajú sláviť Vianoce

Asi 2,2 miliardy kresťanov v rôznych častiach sveta začínajú vo štvrtok sláviť Vianoce. V predvečer veľkého sviatku – Narodenia Pána (25. 12.) – si pripomínajú narodenie Ježiša ako chudobného dieťaťa v Betleheme, jeho vstup do dejín ľudstva, ktorému priniesol spásu.

Mnohé kresťanské rodiny na Slovensku dodržiavajú na Štedrý deň pôst ako vyjadrenie pokory a úcty malému Ježiškovi, ktorý prišiel na svet. Slávnostná štedrovečerná večera, ktorej súčasťou bývajú oblátky s medom, diétna polievka a ryba, symbolizuje jednotu rodiny. A tá by sa pri spoločnom stole mala stretávať celý nasledujúci rok.

Katolíci slávia vo štvrtok popoludní a večer vigíliu sviatku Narodenia Pána. Neodmysliteľnou súčasťou Štedrého večera v rímskokatolíckych kostoloch sú polnočné omše. Spievajú sa počas nich slovenské koledy a vianočné piesne vrátane svetoznámej rakúskej melódie Tichá noc, svätá noc…, ktorú skomponoval v roku 1818 organista Franz Xaver Gruber v malej rakúskej dedinke.

Na mnohých miestach, najmä v Bratislave, sa konajú aj tzv. skoršie „polnočné omše“, napríklad už o 22.00 hod., na ktorých sa zúčastňujú rodiny s deťmi a starší ľudia. V kostoloch a domácnostiach veriacich nechýbajú betlehemy a vyzdobené a rozžiarené vianočné stromčeky.

Obmedzená kapacita v kostoloch 

Tohtoročné slávenie Vianoc poznačila koronakríza. Počas konania bohoslužieb sa od soboty (19. 12.) musí obmedziť kapacita v kostoloch. Ľudia môžu sedieť len v každom druhom rade a zároveň medzi obsadenými miestami musí ostať jedno miesto neobsadené. Vyplýva to z vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k obmedzeniam prevádzok a hromadných podujatí. V rímskokatolíckych kostoloch sa z tohto dôvodu zvyšujú aj počty bohoslužieb.

V gréckokatolíckej cirkvi sa nekonajú polnočné omše, ale slávi sa v neskorších večerných hodinách Veľké povečerie (asi o 22.00 hod.). V evanjelických chrámoch sú na Štedrý deň popoludní a večer slávnostné štedrovečerné služby Božie.

Slávnostné bohoslužby sa konajú aj v Reformovanej kresťanskej cirkvi a v iných kresťanských chrámoch.

Pravoslávni veriaci na Slovensku, ktorí sa riadia juliánskym kalendárom, budú sláviť Štedrý deň a Štedrý večer 6. januára.

Jeden z najväčších sviatkov

Narodenie Ježiša Krista, cirkevnoslovansky Roždestvo Isusa Christa, patrí aj v gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku medzi najväčšie sviatky liturgického roka. Sviatku Narodenia predchádzal v cirkvi 40-dňový pôst, nazývaný Filipovka. Je to liturgické obdobie podobné adventu v latinskej cirkvi, má však viac pôstny charakter.

Väčšina gréckokatolíckych farností na Slovensku slávi Vianoce podľa tzv. nového, t. j. gregoriánskeho kalendára. V tento deň (24. 12.) sa v chrámoch v ranných hodinách slúžia kráľovské hodinky (cárske časy). Počas tejto bohoslužby sa čítajú žalmy a časti zo Starého a Nového zákona, ktoré predpovedali alebo ohlasovali Kristovo narodenie. Názov „kráľovské“ pochádza zo skutočnosti, že na tejto bohoslužbe sa voľakedy v Byzancii zúčastňoval cisár so svojím dvorom.

Poobede (okolo 16.00 hod.) sa potom slávi veľká večiereň s liturgiou sv. Bazila Veľkého s ôsmimi čítaniami zo Starého zákona, ktoré sa vzťahujú k sviatku Narodenia.

Prísny pôst až do večera 

Na Štedrý deň, nazývaný Navečerie Roždestva, zachovávajú gréckokatolíci prísny pôst až do večera. Štedrovečerná večera sa začína zvyčajne modlitbou a vianočnými želaniami, ktoré obvykle prednesie otec – hlava rodiny. Podávajú sa rôzne jedlá, podľa zvykov v jednotlivých regiónoch Slovenska: med, cesnak, hubová polievka nazývaná mačanka, kapustnica, hrach, fazuľa, bobaľky (opekance s makom), ryba, varená pšenica s medom a iné.

Po sviatočnej štedrej večeri sa gréckokatolíci zhromažďujú vo svojich chrámoch na Veľkom povečerí (slávi sa neskoro večer, okolo 21.00 – 22.00 hod.). Ústredným hymnom tohto liturgického slávenia je spev z proroka Izaiáša: „S nami Boh, čujte všetky národy a kajajte sa, lebo s nami Boh!“

Veľké povečerie 

V gréckokatolíckych chrámoch sa na rozdiel od rímskokatolíckej cirkvi neslúži polnočná sv. liturgia, ale spomínané tzv. Veľké povečerie. Slávnostná svätá liturgia sa slávi až na samotný sviatok Narodenia Pána – 25. decembra predpoludním.

Deň po sviatku Narodenia Pána, 26. decembra, slávia gréckokatolíci Zhromaždenie (Zbor) k presvätej Bohorodičke. Sviatok svätého prvomučeníka Štefana slávia na rozdiel od rímskokatolíckej cirkvi až na tretí deň – 27. decembra.

(TASR)