Kubina: Veríme vo vytvorenie šance na nápravu

Prokurátor Jozef Čentéš bol zvolený za kandidáta na generálneho prokurátora SR počas vlády Ivety Radičovej v roku 2011. Na Ústavný súd SR sa obrátil 3. januára 2012, deň potom, ako bývalý prezident Ivan Gašparovič zverejnil, že ho do funkcie nevymenuje.

Pre tzv. námietkovú vojnu vznikla na súde patová situácia, keď o veci nemal kto rozhodovať. Vyriešil ju až novozvolený prezident Andrej Kiska, ktorý stiahol všetky námietky zaujatosti podané jeho predchodcom. Minulý týždeň sa uskutočnilo prvé verejné ústne pojednávanie. Čo prinieslo a aký verdikt J. Čentéš očakáva, sme sa porozprávali s jeho advokátom Petrom Kubinom.

Vypočutí svedkovia pred súdom potvrdili, že dôvody, o ktoré bývalý prezident opieral nevymenovanie J. Čentéša, neobstoja. Ivan Gašparovič vyvolal rozruch tým, že sa opäť chcel stať účastníkom konania.

Verejné pojednávanie len potvrdilo verziu, ktorú sme vždy prezentovali. Ukázalo sa, že skutočnosti, na ktoré sa snažil poukázať bývalý prezident vo svojom rozhodnutí, stoja na vode. Ivan Gašparovič bol účastníkom tohto konania po celú dobu, kým bol prezidentom. Práva účastníka nielenže mohol vykonávať, ale ich aj aktívne vykonával podávaním námietok zaujatosti, a to aj proti sudcom, ktorých sám vymenoval. Nemôže dôveryhodne tvrdiť, že by mu práva boli upreté, alebo že by sa na neho v tejto veci nebodaj zabudlo. Nech sa vyjadrí, keď to potrebuje, ale mal a mohol to urobiť skôr. Mal na to 15 mesiacov. Jeho právne postavenie je momentálne rovnaké, ako akéhokoľvek iného občana.

Prečo sa podľa vás snaží bývalá hlava štátu znovu zapojiť do konania?

Treba zdôrazniť, že na pojednávaní bolo prijaté právoplatné uznesenie, že pán Gašparovič nie je účastníkom konania. Myslím si, že Ústavný súd bol až veľmi veľkorysý, keď mu umožnil, aby sa písomne vyjadril. Tie dôvody mi nie sú jasné, pretože občan Gašparovič nemá v tomto konaní žiadne procesné postavenie. Možno sa chcel dostať naspäť do postavenia, z ktorého by mohol podávať námietky zaujatosti, aby opäť zablokoval rozhodnutie. Rád sa nechám prekvapiť, no myslím, že mu nejde o vyjadrenie sa k podstate veci. Sám predsa niekoľkokrát verejne, ešte vo funkcii prezidenta uviedol, že svoj postoj dostatočne zdôvodnil a nepotrebuje nič vysvetľovať.

Neprekvapilo vás, že exprezidentove podanie prišlo iba päť minút pred začiatkom verejného pojednávania?

Otázka je, ako to mohol stihnúť. Podľa doručovacej pečiatky prišiel jeho návrh cez bratislavskú detašovanú podateľňu. Tá ale nemá vo štvrtok otváracie hodiny. Oficiálne býva otvorená v pondelok a v stredu. Budeme sa snažiť zistiť, ako to bolo. Cítiť z toho privilegované zaobchádzanie. Je isté, že bežný občan by musel čakať na riadne úradné hodiny. Nám však jeho podanie skôr pomáha. Exprezident sa v ňom v podstate priznáva, že pri rozhodovaní o nevymenovaní J. Čentéša konal subjektívne a jeho dôvody boli osobné.

Čo je pre vášho klienta prvoradé, aké rozhodnutie očakáva od Ústavného súdu?

Predovšetkým žiadame, aby v prípade, ak Ústavný súd uzná porušenie jeho práv, otvoril cestu pre nápravu tým, že rozhodnutie o nevymenovaní zruší a vec vráti prezidentovi na nové konanie. Poukazujeme pritom na zhodný prípad odvolaného generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Dušana Muňka spred dvoch rokov. Bol odvolaný z čela poisťovne ešte za čias Radičovej vlády. Sťažoval sa, uspel a jeho vec bola vrátená na ďalšie konanie. Po rozhodnutí Ústavného súdu sa do funkcie vrátil a dodnes ju vykonáva, lebo nový riaditeľ Ľuboš Lopatka sa vzdal. Vo všetkých podstatných parametroch bol prípad Muňko rovnaký ako náš. Keď súčasnému generálnemu prokurátorovi uplynie funkčné obdobie, a to bude najneskôr o päť pol roka, otvára sa cesta na to, aby pán Čentéš mohol byť vymenovaný za generálneho prokurátora.

V doplnení sťažnosti však žiadate finančnú kompenzáciu za porušenie práv vo výške 150 tisíc eur.

My primárne kompenzáciu v peniazoch nežiadame, chceme vec vrátiť na ďalšie konanie. Kompenzácia je len alternatíva pre prípad, že by nám v tom Ústavný súd nevyhovel. Veríme vo vytvorenie šance na nápravu. Sme presvedčení, že v právnom štáte, ktorý chráni svoju ústavnosť, musia mať spravodlivosť a právo vždy šancu dobehnúť tých, ktorí ich práva porušujú. Bol by to významný signál pre celú spoločnosť, že pred spravodlivosťou nie je možné ani po rokoch uniknúť. A tiež, že škody za porušenie práva nebudú kompenzované len peniazmi daňových poplatníkov.