Kyjev by mal dostávať jasné signály o možnosti vstupu do EÚ, zhodli sa slovenskí poslanci Európskeho parlamentu
Ukrajina si zaslúži členstvo v Európskej únii (EÚ) a musí o tejto možnosti dostávať jasné signály. Zhodli sa na tom slovenskí poslanci Európskeho parlamentu, ktorých oslovila agentúra SITA.
Miriam Lexmann (KDH/EPP) konštatuje, že nielen Ukrajina, ale aj Moldavsko, Gruzínsko či krajiny západného Balkánu musia mať istotu o vôli EÚ prijať nové krajiny, ktoré splnia zmluvne stanovené podmienky. „Vďaka mojim pozmeňovacím návrhom Európsky parlament dlhodobo apeluje, aby sme v procese integrácie kandidátskych a asociovaných krajín zahrnuli ich pozorovateľov do pracovných skupín Európskej rady, Európskej komisie, a aby boli tiež prizývaní na niektoré stretnutia Rady EÚ. Integrácia do jednotného trhu EÚ by tiež mohla prebiehať rýchlejšie,“ povedala Lexmann a dodala, že podobné kroky pomohli aj Slovensku.
Podľa Vladimíra Bilčíka (Spolu/EPP) by členské krajiny EÚ mali prísť s plánom, ako Ukrajine pomôcť naplniť všetky kapitoly prijímacieho procesu. Prijímací proces musí byť rovnaký, ako pri iných kandidátskych krajinách. „Len pripomeniem, že aj našim partnerom na západnom Balkáne sme ponúkli európsku perspektívu po zničujúcich občianskych vojnách v bývalej Juhoslávii. Ukrajina si zaslúži podobný jasný signál po ruskej agresii,“ vyhlásil.
Martin Hojsík (PS/RE) konštatuje, že Ukrajine je potrebné pomôcť stať sa členom EÚ čo najskôr. „EÚ musí v prípade Ukrajiny premyslieť doterajší prijímací proces a hlavne nájsť spôsoby, ako Ukrajine pomôcť, aby sa mohla stať členskou krajinou Európskej únie,“ zdôraznil.
Podpredseda EP Michal Šimečka presadzuje od začiatku vojny čo najrýchlejšie udelenie kandidátskeho statusu Ukrajine. Ľudí tam bojujúcich za svoju slobodu by to podľa neho veľmi povzbudilo. „Verím, že vďaka mimoriadnej odvahe a po úspešnom odrazení ruských vojsk pri Kyjeve presviedčajú Ukrajinci a Ukrajinky aj skeptikov, a najneskôr v júni im kandidátsky status udelíme. Tu skutočne nie je na čo čakať,“ dodal.
Ivan Štefanec (KDH/EPP) tvrdí, že EÚ nič nebráni v tom, aby bola ústretovejšia a dokázala skracovať prístupové procesy, odbúravať byrokraciu a finančne Ukrajine pomáhať. „Ukrajinci si výnimočný prístup zaslúžia, keďže umierajú a trpia za naše európske hodnoty, demokraciu a slobodu,“ vyhlásil. Dodal, že ho teší záujem Ukrajiny o slovenské skúsenosti z prístupového procesu.
Monika Beňová (Smer-SD/S/D) tvrdí, že k otázke Ukrajiny v EÚ treba pristupovať racionálne. Kandidátskymi krajinami sú totiž aj Srbsko, Čierna Hora, Albánsko či Severné Macedónsko. Rokuje sa o ňom s prvými dvoma. „Ukrajina ešte nemá status kandidátskej krajiny. Na to, aby sa ňou stala, musí prejsť náročnou procedúrou, pričom s tým musia súhlasiť všetky členské štáty vrátane európskych inštitúcií. Následne bude musieť splniť rozsiahly zoznam kritérií, pričom ani ich splnenie jej automaticky nezaručuje vstup do EÚ. Súčasné nastavenia nie je pritom možné nijako podliezať. Akákoľvek ich úprava by si vyžadovala zmenu európskych zmlúv. Sľubovať tak Ukrajincom rýchle členstvo v EÚ preto podľa mňa vôbec nie je fér,“ vyhlásila.
Michal Wiezik (PS/RE) tvrdí, že je čas, aby bola Ukrajina privítaná v rodine EÚ. „Únia, ako ju poznáme, stojí. Je čas, aby sme ich privítali v našej európskej rodine. Prvý, veľmi dôležitý a kľúčový krok je udelenie kandidátskeho statusu. Pevne verím, že to bude jedna z priorít českého predsedníctva v Rade EÚ v druhej polovici tohto roka,“ doplnil.
Podľa Eugena Jurzycu (SaS/ECR) musí Ukrajina dostať veľmi jasný signál, že akonáhle to bude reálne a akonáhle sa EÚ dostane do bodu, keď bude o prijatí Ukrajiny do Únie rozhodovať len politická ochota prijať ju, tak že bude prijatá.
Zdroj: (SITA, mt;jme)
Odporúčané články
Košice si v nedeľu 17. novembra pripomenuli 35. výročie Nežnej revolúcie, ktorá patrí medzi kľúčové historické udalosti Československa. Nenásilný odpor ľudí v novembri 1989 priniesol zmenu, ktorá ukončila obdobie totalitného režimu a nastolila demokratické princípy, slobodu a práva pre všetkých občanov.
Knižnica pre mládež mesta Košice v novembri spustila komunitný projekt Rozmanitosť ľudskosti 2024. Cieľom je podporiť a povzbudiť k čítaniu aj deti s poruchami učenia či čítania.
Prvý deň nového mesiaca sa v Košickom kraji už tradične spája s cestami. Od 1. novembra sa totiž začína zimná údržba. Znamená to, že prioritou Správy ciest Košického samosprávneho kraja (KSK) budú činnosti zamerané na údržbu vozoviek vplyvom snehu, ľadu či vetra.