Legendárni fotografi z Tábora

Pre milovníkov fotografie si Slovenské technické múzeum pripravilo dvojvýstavu Legendárni fotografi z Tábora. Prvá časť je o piatich generáciách rodu Šechtlovcov a druhá je o kameramanovi Karlovi Slachovi a jeho fotospráve „Cesta do vysočiny“.

Pravnúčatá Ignáca Schächtla, piata generácia Šechtlovcov, zastúpená doc. Janom Hubičkom a Ing. arch. Evou Hubičkovou (kurátori výstavy) si pripomínajú v Slovenskom technickom múzeu v Košiciach tri významné výročia. Kontinuálne pôsobenie rodinnej firmy, ktoré trvá už 145 rokov. Zároveň 125 rokov od získania kinematografickej koncesie (6. 10. 1896) a 110 rokov od úmrtia fotografa, divadelného ochotníka a filmového nadšenca, Ignáca Schächtla. Na Slovensku sa výstava realizuje po prvý raz. Je spojená s projekciami dvoch dokumentárnych filmov, ktoré pripomínajú peripetie a rekapitulujú životné osudy ich predkov.

Ignác Schächtl (1840 – 1911) získal živnosť fotografa po štúdiách v Kladne a v roku 1867 si založil fotoateliér v Plzni. Keď sa priekopníkovi nového média narodil syn Josef Jindřich Šechtl (1877 – 1954), pribral do firmy partnera. Od roku 1895 bol jej názov Schächtl a Voseček. Techniku kolódiového „mokrého“ negatívu v 1879 vystriedali „suchým“ a fotky zväčšovali už pred rokom 1902. Stali sa najväčším ateliérom v Čechách, okrem hlavného mesta. V druhej polovici 40. rokov už viedli ateliér syn Josef – ,,Pupa” a jeho manželka Mária. Ambicióznemu talentovanému páru v rozvoji a tvorivosti bránila od roku 1948 zmena režimu. Návrat do fotoateliéru bol spojený so zákazom publikovať a trval až do roku 1967. Manželka Mária sa stala v roku 1961 členkou Zväzu československých výtvarných umelcov. Marie Kokešová Šechtlová v roku 2004 založila malé súkromné múzeum Šechtl & Voseček s veľmi cennými historickými archívnymi fotkami. Po jej smrti sa o múzeum začala starať ich dcéra Marie Michaela v spolupráci s rodinou Škrlových. Po pätnástich rokoch fungovania, dôslednom digitalizácie archívnych snímok a ich úspešnom prezentovaní doma aj v cudzine, prenájom v roku 2019 ukončili a objekt opustili.

Karel Slach počas ciest Vysočinou, ktorej vybrané miesta v rôznych ročných, denných i časových okamihoch fotografoval, spomínal a uvažoval o tom, čo má v živote cenu. Vyštudoval FAMU v Prahe. Jeho študentské filmy boli ocenené doma i v zahraničí, iné cenzori dali do trezoru a poslali do spaľovne. ,,O existencii a pôsobnosti viacgeneračnej rodinnej firmy a ich fotoateliéri som sa dozvedel v roku 1974. Práve im ho definitívne zrovnali so zemou.” Spomínal naň Karel Slach. V maturitnom ročníku, keď uvažoval o vysokoškolskom štúdiu, stretol sa s vtedajšou treťou generáciou fotografov legendárnej rodiny Šechtlovcov v Tábore. Boli to Josef „Pupa“ Šechtl (1925 – 1992) a Marie Kokešová Šechtlová (1928 – 2008).

Slacha v roku 1958 do ateliéru prijali a dostal príležitosť vyučiť sa remeslu. Nešlo iba o fotografovanie. Signovanie protestu proti okupácii v 1968 a Charty 7 mu bránilo v profesii kameramana. Fotografoval inscenácie v divadle Na provázku a pomohol vytvoriť jeho charakteristickú vizuálnu podobu. Už 17. 11. 1989 nakrúcal študentov, protest divadelníkov a prvý dialóg s publikom. Slobodne sa vyjadroval aj v nasledujúcich desaťročiach. Karel Slach sa predstaví aj na 28. ročníku Art Film Festu v Košiciach s Fotosprávou z krajiny zo spolupráce s režisérom Karlom Vachkom. Výstavy budú od 1. 9. 2021 súčasťou Dní českej kultúry 2021, realizovaných s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín Slovenskej republiky.

Zdroj: (Slovenské technické múzeum/ D.P.)