Lokomotíva „búra“ stenu stanice
Na košickej železničnej stanici, ktorá pred troma rokmi prešla rozsiahlou rekonštrukciou, teraz pribudla trojrozmerná maľba.
Je výsledkom spolupráce nákupného centra Stanica Košice, ktoré vzniklo na košickej železničnej stanici, a Dodiho Grinta, talentovaného Košičana a jedného z najznámejších slovenských umelcov v 3D grafity. Jeho nadčasové dielo zobrazuje lokomotívu, ktorá akoby vchádzala do priestorov staničnej budovy.
[ad][/ad]„Veľmi nás teší, že Dodi Grint prijal túto výzvu a priniesol na Stanicu Košice nový, moderný prvok. Veríme, že toto netradičné umelecké dielo cestujúcu verejnosť zaujme a ocenia ho nielen domáci Košičania, ale aj turisti, ktorí ňou budú prechádzať,“ uviedla pre KOŠICE:DNES hovorkyňa Stanice Košice Alžbeta Gajdošová Keruľová.
Návrh skrášliť priestory stanice maľbou s 3D efektom prišiel priamo od Grinta. Opisuje, že priebežne sledoval modernizáciu stanice, až vlani v decembri zbadal voľnú stenu pri vedľajšom vstupe do staničnej budovy.
Jeho maľba je takzvaným legálnym grafitom, preto verí, že ju iní sprejeri neprekryjú svojím výtvorom, keďže medzi nimi platí pravidlo, že dovolené grafity si neničia.

Maľba prepája históriu so súčasnosťou
O tom, ako sa tvorilo netradičné výtvarné dielo zasadené vo verejnom priestore, sme sa rozprávali s jeho autorom Dodim Grintom.
Bol motív maľby od začiatku jasný?
Vytvoriť návrh mi trvalo asi minútu. Pozrel som sa na stenu a hneď som si vedel predstaviť, čo tam pôjde. Mám totiž za sebou už viacero podobných prác. Zadávateľ, správca prevádzok na Stanici Košice, mi dal voľnú ruku, a tak som chcel do maľby vniesť niečo, čo ľudia dnes len tak nevidia. Preto som znázornil starý typ lokomotívy, ktorý je z estetickej stránky pre cestujúcich omnoho zaujímavejší ako dnes jazdiace moderné vlaky. Zároveň som do pozadia zakomponoval aj zrekonštruovanú budovu stanice, takže maľbu ako takú môžeme považovať aj za istú formu prepojenia histórie so súčasnosťou.
[ad2][/ad2]Ako dlho trvalo maľovanie?
Pracoval som päť nocí, celkovo asi dvadsať hodín. Robil som v noci, pretože košická stanica je veľmi dynamické miesto a cez deň je tu veľký pohyb ľudí. Pracujem so sprejmi, ktoré majú silnú charakteristickú vôňu, v noci som tak tým nikoho neobťažoval. Podobne ako iným umelcom sa mi v takom čase tvorí lepšie, keďže mám potrebný pokoj na prácu.
V čom vidíte prínos tohto diela?
Maľba ako celok má plniť funkciu takzvaného trick-artu, čo znamená, že objekt vychádza zo steny. Ľudia sa pri ňom môžu fotiť, akoby boli súčasťou maľby. Táto forma je estetickejšia a na pohľad príjemnejšia, než klasická pomaľovaná stena, určite je to zaujímavejšie než klasický banner či reklamný plagát.
Plánujete ďalšie diela na košickej stanici?
Stanica sa mi veľmi páči. Som otvorený spolupráci s ľuďmi, ktorí chcú vytvoriť niečo nové a zaujímavé. Pri tvorbe svojho diela som začal vnímať stanicu ako celok, nielen ako miesto na kúpu cestovného lístka. Rád sa ako umelec vrátim do tohto priestoru, už teraz mám množstvo nápadov na ďalšie maľby. Som rád, že aj druhá strana je naklonená prípadnej ďalšej spolupráci.

– má 29 rokov
– grafity videl prvýkrát v časopise ako desaťročný
– počas štúdia na umeleckých školách inklinoval k tejto forme maľby
– svoju tvorbu koncipuje tak, aby diela boli zaujímavé nielen pre grafity komunitu, ale aj pre širokú verejnosť
– namaľoval stovky 3D malieb na rôznych exteriérových a indoorových povrchoch.
(JV)
Odporúčané články
Rusko je pripravené stretnúť sa s predstaviteľmi Spojených štátov toľkokrát, koľkokrát bude potrebné na dosiahnutie riešenia vojny na Ukrajine. Uviedol to v stredu hovorca Kremľa Dmitrij Peskov po tom, čo rokovania medzi prezidentom Vladimírom Putinom a americkými predstaviteľmi nepriniesli prielom.
Ministerstvo životného prostredia pod vedením Tomáša Tarabu navrhuje znížiť stupeň ochrany povodia vodárenskej nádrže Starina v rámci zonácie Národného parku Poloniny, čo by mohlo ohroziť pitnú vodu viac ako 600-tisíc obyvateľov východného Slovenska. Organizácia Aevis varuje, že tento krok predstavuje vážnu hrozbu a veľký hazard pre zásobovanie pitnou vodou v oblasti.
Invalidná dôchodkyňa Zlatica Labancová sa po smrti manželka a dcéry stará o dve vnúčatá a svoju ďalšiu postihnutú dcéru. Aj napriek problémom urobila všetko preto, aby vnúčatá neskončili v detskom domove. Doposiaľ bývali v unimobunke v zariadení Oáza – nádej pre nový život v Bernátovciach, kde si kúrili drevom.