Lyžovačka je fajn, škoda len, že…

Vášnivá debata sa rozpútala medzi súťažiacimi o skipassy do lyžiarskych stredísk Jahodná a Kavečany na stránkach našich novín košice:dnes. Tu je pár reakcií. Myslíte si, že naši čitatelia si spomenuli na všetky problémy? Možno, ak na ne upozorníme kompetentných, v ďalšej sezóne sa niečo zmení.

Prečítali sme si maily našich čitateľov – súťažiacich. Zosumarizovali sme ich a predkladáme vám zopár podnetov, čo by mali prevádzkovatelia lyžiarskych stredísk zmeniť.

„Mali by usmerňovať lyžiarov pri čakaní na vlek, vytvoriť pekné rady čakajúcich, nie lievik, zabrániť predbiehaniu.“

„V prvom rade by sa mali zasadiť za dodržiavanie lyžiarskeho kódexu vo svojich strediskách a začať svojich klientov aj trošku „vychovávať“. Prestať im konečne tolerovať nedisciplinované správanie sa na svahoch, predbiehania sa v radoch na vleky a zrušiť prednostné vybavovanie pri nastupovaní na vlek. Podľa mňa, pokiaľ by bolo len trošku viac disciplíny, zmenšila by sa zbytočná nervozita medzi lyžovania chtivými a rady by rýchlejšie „ubúdali“. Bolo by menej stresu a viac lyžovačky, menej nadávok, poznámok a zničených lyží.“

„Zároveň by som odporučil legislatívne upraviť tzv. lyžiarsku políciu a vybaviť ju zároveň aj právomocami. Medzi prvými by mali mať možnosť absolútne obmedziť prednosti a zrovnoprávnenie rovných s ešte rovnejšími. Na svahu by nemali byť žiadne rozdiely. Už aj tak je ich v bežnom živote až-až.“

„Určite by som navrhla, aby prehodnotili pri skipassoch výškové obmedzenie u detí. Už od 3. ročníka môjho syna sme diskriminovaní jeho výškou. Teraz je v 5. ročníku (mal 11 rokov v januári) a má výšku 160 cm. Takže platíme za neho ako za dospelého. V niektorých strediskách má nárok na detský lístok dieťa do 15 rokov. Zdá sa mi to „spravodlivejšie“, keďže niektoré deti sú „dlhé“ a naopak iné „krátke“. A ani za jedno a ani za druhé nemôžu ani rodičia a ani deti.“

„Zmenila by som ceny skipassov. Ceny sú neadekvátne vysoké k našim platom.“

„Prevádzkovatelia by mali zmeniť rozsah služieb a tie aj skvalitniť. V lyžiarskych strediskách by som privítala aj viac rôznych podujatí…“

„Podľa mňa by mali vzniknúť, ale hlavne, aby plnili svoju funkciu, nazvem to „ski polícia“. Aby na svahu upozorňovali neprispôsobivých lyžiarov, snowboardistov, ale aj fanúšikov sánkovania. Tí by na jeden svah spolu s lyžiarmi nemali chodiť. Je to veľmi nebezpečné.“

„Úprava svahu. V niektorých strediskách to vyzerá – zbohatnúť za každú cenu. Za cenu lístka nedostanete adekvátnu službu. Česť výnimkám.“

„Turnikety – tým, že sa priblížite k nim – to nestačí. Musíte sa trápiť s rukavicami a prikladať kartu priamo na čítačku, aby ste mohli na vlek. V zahraničí to tak nie je. Stačí, ak máte kartu niekde vo vrecku , turniket vás eviduje, otvorí „dvierka“ a pustí vás na vlek. Maličkosť, ale poteší.“

„Riešiť stánky s občerstvením, myslím tým podávanie alkoholu. Ten na svah určite nepatrí.“

„Keď porovnávam slovenské strediská so zahraničnými, tak tu je akoby všetko na hlavu.“

„Málo služieb za veľa peňazí. Častokrát pár stovák metrov zle upravených zjazdoviek so starými vlekmi či sedačkami za veľké peniaze. Bohužiaľ, stále sa stáva (česť výnimkám), že majitelia sa dobre starajú o svahy a svoju techniku. Stretávam sa s tým, že svahy už po pol hodine sú rozbité, po hodine lyžovania sú bubny, nehovoriac o radách na vleky. Myslím, že nie je OK dať za skipass 20 či 30 eur a lyžovať spôsobom 1 min. dole a 15 min. rad plus cesta hore. Pomy sú často špinavé od oleja, čo ničí často nie lacné lyžiarske oblečenie.“

„Tiež slovenské strediská nemajú problém pýtať plnú sumu za skipass, aj keď im funguje len polovica strediska.“

„Tiež by sa dala vylepšiť strava (toto nie vždy je v silách strediska) myslím, že rezne a hranolky nie sú jediné jedlo, čo sa dá predávať na svahoch.“

„Bolo by fajn, keby sa niekto nad tým zamyslel, aby Slováci neutekali na lyžovačky do zahraničia, kde ich služby na 1 týždeň v porovnaní so slovenskými strediskami vyjdu aj s cestou lacnejšie, kde namiesto 3 km majú k dispozícii 50 km a milý personál. U nás je personál milý len k Rusom, aj keď sú u nás len 2 týždne v roku.“

„Neberte to ako sťažovanie, to je skôr volanie o pomoc. Mohlo by tu byt lepšie, keby niekto nepozeral len na príjmy.“

„Tak nemali by predražovať ceny najmä v Tatrách až na úroveň porovnateľnú s Alpami. To najmä Slovákov odrádza chodiť do Tatier a možno aj mnohých zahraničných lyžiarov.“

„Je to veľmi jednoduché – prístup. Mnohokrát sa stretávam ešte s prevádzkarmi, ktorí sa cítia otrávení potrebami klientov v strediskách. Prístup môj zákazník môj = pán je alfa a omega. Aj keď sú služby drahšie, ja si rád zaplatím, ak viem, že dostanem kvalitnú službu.“

„Jednoznačne viacej dohliadať na bezpečnosť na svahoch a postihovať/pokutovať nezodpovedných lyžiarov, ktorí mnohokrát ohrozujú aj životy ostatných lyžiarov. V zahraničí je to bežná prax…“

Foto: shutterstock