Menšiny sa držia zvykov

Aký kraj, taký mrav, toto pravidlo sa týka aj Vianoc.  Ako oslavujú a aké zvyky dodržiavajú menšiny a cudzinci v Košiciach?

Ema Balážová pochádza z dediny Mníšek nad Hnilcom, kde oslavovali karpatsko-nemecké Vianoce. Počas Štedrého dňa si mohli dovoliť len jedno jedlo. „Na kysnuté cesto sme dali uvarenú krupicu alebo ryžu, preložili ho ako lístkové cesto a dali piecť. Koláč sme si namáčali do prevareného mlieka, do ktorého sme pridali maslo,“ spomína na detstvo Balážová, ktorá je členkou  Karpatsko-nemeckého spolku v Košiciach.  

„Na Štedrú večeru sme na stole mali vždy dva taniere na viac. Prázdny tanier bol pripravený pre náhodného pocestného. Ak počas roka zomrel niekto z rodiny, tak práve druhý tanier bol určený pre neho. Jedlo z tohto taniera sa hodilo do ohňa pre duše v očistci,“ opisuje staré zvyky. 

Vianoce aj v Sýrii

Wasim Zahra pochádza zo Sýrie. Do Košíc prišiel pred 15 rokmi kvôli štúdiu. Aj keď ide o prevažne moslimskú krajinu, kresťanské sviatky sa oslavujú aj tam.  Podľa Zahru sa oslava Vianoc odlišuje v tom, že zatiaľ čo na Slovensku sú sviatky viac o rodine, v Sýrii sa nesú v duchu priateľov a kamarátov. „Na večeru sa pozvú aj susedia moslimovia a nie je s tým žiadny problém,“ opisuje.  Na Slovensku je prirodzené, že Vianoce oslavujú aj neveriaci. Wasim Zahra tvrdí, že takého človeka u nich doma nepozná. „Tam je každý buď kresťan, moslim, alebo žid.“  

Jeho matka je Slovenka katolíckej viery a otec je Sýrčan moslim. „U nás bola výhoda, že sme oslavovali aj mohamedánske aj kresťanské Vianoce,“ smeje sa Zahra. „My sme to mali ako na Slovensku s kapustnicou a kaprom. Sýrskym tradičným jedlom je ryža a mäso zabalené v hroznovom lístí.“

Česi majú šošovicu

Věra Meďašová pochádza z Južnej Moravy. Rozdiel medzi slovenskou a českou večerou vidí v počte chodov. „U nás sa jedla šošovicová polievka a vyprážaný kapor so zemiakovým šalátom. Manžel pochádza z Trebišova a tam majú aj sedem chodov,“ hovorí Meďašová z Českého spolku v Košiciach.  

Opisuje jeden zvyk pre slobodné dievčatá. „Postavili sme sa v izbe čelom ku dverám izby a hodili za seba topánku. Ak špic topánky ukazoval smerom na dvere, znamenalo to, že dievča pôjde von, čiže sa vydá.“

Foto: KAC