Mesto chce napriek kríze dokončiť prvú etapu futbalovej arény
Prvá etapa Košickej futbalovej arény mala byť pôvodne dokončená už tento rok v auguste. Na dostavbu však chýbajú peniaze, radnica ich chce uvolniť z rozpočtu.
Aby bola prvá etapu stavby hotová musí sa dokončiť hlavná budova, tribúny A a C s celkovou kapacitou takmer šesť tisíc miest, ako aj tzv. gastro priestory. Na to je potrebná suma 2,2 milióna eur. Do prvej fázy výstavby boli začlenené aj práce, ktoré sa mali pôvodne urobiť až v ďalších etapách, ale sú potrebné pre fungovanie štadióna.
Čast z uvedenej sumy zaplatí akciovka Košická futbalová aréna (KFA), v ktorej má mesto aktuálne 99,33 percentný podiel, z vlastných zdrojov, 160-tisíc eur pokryje zmluvná pokuta pre zhotoviteľa stavby za omeškanie prác.
Zvyšné dva milióny by mali ísť z rozpočtu mesta. O tom či sa tieto peniaze pre futbalový štadión vyčlenia rozhodnú mestskí poslanci na stredajšom mimoriadnom zastupiteľstve.
V návrhu na uznesenie sa uvádza, že 1,1 milióna by sa presunulo z bežných výdavkov, ako napríklad súvislé opravy ciest, opravy dlažby na Hlavnej či právne služby. Zvyšných 900-tisíc by šlo z kapitálových výdavkov.
Otvoriť alebo zamraziť
Ako uvádza dôvodová správa k materiálu, napriek nepriaznivej ekonomickej situácii a chýbajúcim finančným zdrojom považuje KFA dostavbu a dofinancovanie prvej etapy za nutný a logický krok. Stavba by mala byť skolaudovaná v októbri 2020.
Po dokončení prvej etapy do úvahy potom prichádzajú dve možnosti čo so štadiónom ďalej. Prvou je spustiť prevádzku futbalovej arény, čo si vyžiada ďalšie náklady vo výške 1,6 milióna eur na nákup mobiliára a zariadenia arény, gastro zariadenia a technického vybavenia. K tomu treba prirátať ešte fixné ročné náklady na prevádzkovanie štadióna na úrovni 600 až 660-tisíc eur.
Druhou možnosťou je štadión nespustiť ale na istý čas zmraziť. To si vyžiada náklady na zabezpečenie a ochranu štadióna vo výške minimálne 70-tisíc eur ročne.
[ad][/ad]Vláda ani zväz neprispeje
Dokončenie celého štadióna, teda druhej a tretej etapy, tak aby spĺňal štandard UEFA 4, odporúča KFA len v prípade, že potrebné financie poskytne Slovenský futbalový zväz (SFZ) a štát. Na dostavbu celého štadióna mesto potrebuje 5 miliónov eur. O túto dotáciu žiadal magistrát SFZ koncom januára. Prezident SFZ Ján Kováčik v liste z 21. apríla uvádza, že sa s požiadavkou obrátil na predsedu vlády SR, no jeho snaha nebola úspešná.
Podľa Kováčika k tomu prispela aj súčasná situácia okolo pandémie koronavírusu. „SFZ nemá momentálne zdroje ani priestor napomôcť realizácii projektu dostavby futbalového štadióna a vzhľadom na súčasný stav nepovažujeme akékoľvek dofinancovanie zo strany štátu v momentálnej situácii za reálne, minimálne v krátkodobom horizonte,“ napísal v liste adresovanom mestu Kováčik.
Košická radnica chce chýbajúce peniaze hľadať aj v externých zdrojoch a v partneroch, podľa nej už vedenie mesta a spoločnosti KFA už kontaktovali záujemcovia, ktorí chcú na projekte futbalovej arény participovať.
Foto: Veronika Janušková
[ad2][/ad2]Odporúčané články
Prezidentka Zuzana Čaputová sa v ostatných dňoch a týždňoch lúči s predstaviteľmi rôznych štátov, nezabudla však ani na svojich krajanov. Pravidelne každý rok úradovala aspoň jeden týždeň zo svojej kancelárie v Košiciach a ináč tomu nie je ani pred koncom jej funkčného obdobia.
Hrozbami bombových útokov na viac ako 200 slovenských školách vrátane Košického a Prešovského kraja sa už zaoberá Národná kriminálna agentúra (NAKA). Ako ďalej informoval hovorca Prezídia Policajného zboru Roman Hájek, polícia vykonáva všetky opatrenia, aby nedošlo k ohrozeniu na životoch a zdraví osôb.
Mesto Košice zverejnilo návrh programového rozpočtu na obdobie rokov 2024 až 2026, ktorý reflektuje vývojové dokumenty a finančné možnosti mesta. Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Košice pre roky 2022–2027 a Akčný plán rozvoja mesta Košice na roky 2022–2024 sú hlavnými východiskami pre zostavenie rozpočtu, ktorý predpokladá príjmy vo výške 291 miliónov eur a výdavky len o niečo nižšie – 289 miliónov eur.