Mesto dalo viac na kultúru
Košice dajú tento rok na kultúrne projekty namiesto 200 až 250-tisíc eur, pribudli aj trojročné rozvojové granty. Aj keď sme v rámci Slovenska elita, v porovnaní s Českom dávame umelcom iba zlomok. Rizikom prideľovania peňazí môžu byť aj politické nominácie do komisie, ktorá o tom rozhoduje.
Dôvodom navýšenia je podľa mesta rastúci záujem o kultúrne aktivity zo strany usporiadateľov i návštevníkov. Podľa riaditeľa kultúrneho centra Tabačka Kulturfabrik Petra Radkoffa bude navýšenie aj nové rozvojové granty prospešné, no suma by mohla byť aj vyššia. „Napríklad mesto Ostrava dáva takému podobnému centru ako sme my 100-tisíc eur ročne. Myslím, že v Ostrave majú spolu okolo dvoch miliónov eur, nie 200-tisíc,“ porovnal Radkoff.
Zmysluplnejšie ako Bratislava
Výška nie je ideálna ani podľa bývalej umeleckej riaditeľky Európskeho hlavného mesta kultúry (EHMK) Zory Jaurovej. „Je len málo miest na Slovensku, ktoré majú podobnú grantovú schému, takže je to ťažké porovnávať. Napríklad mesto Bratislava rozdelilo v rámci programu Ars Bratislavensis minulý rok necelých 100-tisíc eur, pričom jednotlivé granty sa pohybovali medzi 500 a 1 000 eurami a komisia, ktorá o ich pridelení rozhodla, sa skladá z poslancov a zamestnancov magistrátu. Oproti takýmto smiešnym praktikám je košická schéma neporovnateľne modernejšia a zmysluplnejšia. Na druhej strane mesto Praha dáva na kultúrne granty ročne viac ako 11 miliónov eur, udeľuje viacročné granty a podobne,“ uviedla Jaurová.
Politické nominácie
K dobrému fungovaniu grantových schém je podľa Jaurovej potrebné aj to, aby sa o prideľovanie staral samostatný odborný subjekt a nie politici. V minulosti sedeli v komisii, ktorá rozhodovala o udelení peňazí, aj viceprimátorka Renáta Lenártová, exstarostka KVP Iveta Kijevská, riaditeľ K13 Ján Kováč aj riaditeľ Creative Industry Michal Hladký.

„Kľúčom k dobrému fungovaniu je najmä čo najväčšia transparentnosť a kvalitní experti, ktorí projekty posudzujú. Do akej miery sa to darí organizácii K13, by mali komentovať najmä samotní žiadatelia a kultúrne organizácie v Košiciach,“ vysvetlila Jaurová.
(Ne)transparentnosť
Práve netransparentnosť vyčíta minulým ročníkom mestskej grantovej schémy Peter Kočiš z Divadla na Peróne. „To, že sa navýšil balík, vnímame pozitívne, ale stále poukazujeme na to, že by v komisiách mali sedieť nestranní ľudia, odborníci,“ povedal Kočiš. Tvrdí, že o ich pripomienkach vie aj riaditeľ K13 Ján Kováč. Ten však tvrdí, že žiadne pripomienky nedostali. Na otázku o politických nomináciách uviedol, že „sú to blbosti“. „Jedna pani povedala nebudeme riešiť,“ uviedol Kováč.
Foto: Veronika Janušková, archív tab
Odporúčané články
Toto sú najdôležitejšie informácie, ktoré vám prinášame za uplynulý týždeň v Košiciach. Od spustenia leteckej linky medzi Košicami a Bratislavou po ohlásenie kandidatúry Ladislava Lörinca na prímátora. Náš súhrn vám ponúka prehľad kľúčových momentov, ktoré sa udiali za uplynulých sedem dní v metropole východu.
Vláda v stredu schválila návrh zákona, ktorého hlavným cieľom je zosúladiť slovenskú legislatívu s európskou smernicou o transparentnosti odmeňovania a posilniť tak zásadu rovnakého odmeňovania žien a mužov za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty. Nový zákon má transponovať do právneho poriadku Európsku smernicu (EÚ) 2023/970 z 10. mája 2023, ktorej transpozičná lehota uplynie do 7. júna 2026.
Kandidát na predsedu Košického samosprávneho kraja Majo Porvažník a kandidát na primátora Košíc Martin Mudrák dnes spoločne oznámili spustenie crowdfundingovej kampane na Donio na podporu ich spoločného projektu „Žeby dobre bolo“. Ide o prvú komplexnú a profesionálnu víziu, ktorej cieľom je zmeniť Východné Slovensko a Košice z prežívajúceho regiónu na miesto európskeho významu.