Mesto Košice obnovilo spomienku na bývalých mešťanovcov a starostov
Bohatú históriu má mesto Košice aj v prípade mešťanovcov a starostov. Počas jeho histórie ich mali Košice až 220. Pri príležitosti 400. výročia úmrtia Jána Bocatia mesto obnovilo tradíciu spomienky na bývalých primátorov a mešťanovcov. Podporu tejto spomienky vyjadrilo niekoľko bývalých funkcionárov mesta.
Ján Bocatius bol jedným z najvýznamnejších osobností košických mešťanovcov. Bocatius bol okrem iného aj literát, pedagóg, historik a diplomat. V roku 1618 sa stal tajným radcom a knihovníkom. Po roku 1989 bola po ňom pomenovaná Verejná knižnica Jána Bocatia v Košiciach. Na čele mesta Košice bol v rokoch 1603-1604. Zomrel pred 400 rokmi 31. októbra 1621.
Spomienka sa začala v deň pamiatky zosnulých. Pri tejto príležitosti bol pri kríži na Verejnom cintoríne v Košiciach položený veniec a zapálené sviece. Od kríža sa potom pokračovalo k ďalším hrobom.
Delegácia navštívila hroby na troch cintorínoch. Na Verejnom cintoríne v Košiciach navštívili hroby hroby Vladimíra MUTŇANSKÉHO (1885 – 1954). Mutňanský bol “prvým slovenským starostom”. Starostom mesta Košice sa stal v roku 1919 a na pozícii pôsobil až do roku 1932. Ďalej navštívili hroby Štefana KAIFERA († 2002), Jána TREBUĽU (1931 – 2008) a Jána VELESA (1922 – 1994).
Na južnom cintoríne navštívili hrob Jána TKÁČA (1931 – 2018). Na poslednom Cintoríne sv. Rozálie navštívili hroby Teodora MŰNSTERA (1833 – 1909), Edmunda ÉDERA (1843 – 1912), Júliusa SZENTLÉKELYHO (1858 – 1918), a Bélu BLANÁRA (1867 – 1932).
Zdroj: (Mesto Košice, snk.sk, vkjb.sk, Zuzana Lajčiaková)
Odporúčané články
Mesto Košice, v spolupráci s Visit Košice a Creative Industry Košice, vyhlásilo začiatkom marca grantovú výzvu na rok 2026. V rámci nej sú otvorené dva programy.
Dopravný podnik mesta Košice, a. s. pripomína cestujúcej verejnosti, že v termíne od pondelka 2. marca 2026 do piatka 6. marca 2026 budú linky MHD premávať podľa cestovných poriadkov platných pre pracovné dni – školské prázdniny.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
