Mesto meškanie pri výstavbe Kulturparku neobhájilo

Mesto Košice v piatok uhradilo štátu 2,81 milióna eur. Samospráva tým vrátila časť eurofondov a štátneho príspevku, ktorý v rokoch 2012 a 2013 dostala na stavbu Kasárne – Kulturpark. Informoval o tom primátor Jaroslav Polaček (nezávislý).

Prestavba kasární na Kukučínovej ulici bola nosným investičným projektom Európskeho hlavného mesta kultúry (EHMK) – Košice 2013. Celkovo musí mesto ministerstvu pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja ako riadiacemu orgánu operačného programu poslať v dvoch splátkach 5,6 milióna eur, čo predstavuje 25 percent z celkovej sumy stavebných prác.  Druhá časť je splatná v septembri 2020.

Ministerstvo vyzvalo samosprávu na vrátenie financií po kontrole Úradu pre verejné obstarávanie. Ten konštatoval, že mesto porušilo zákon o verejnom obstarávaní, keď s dodávateľom stavebných prác dohodlo predĺženie termínu výstavby z decembra 2012, ktorý bol zakotvený v podmienkach tendra, na koniec mája 2013. Stavba bola nakoniec po ďalšom dodatku odovzdaná až v júli 2013.

Podľa kontrolórov bol postup mesta diskriminačný voči ostatným možným zhotoviteľom, ktorých mohol skorší pôvodný termín odradiť od predloženia ponuky do súťaže. Viacerí totiž po jej vyhlásení poukazovali, že v takomto čase nie je reálne dielo dokončiť. Úrad neuznal ani mestom deklarované dôvody na posunutie času realizácie.

Dohoda o splátkach 

Zastupiteľstvo v decembri 2017 schválilo dohodu o splátkach medzi Košicami a štátom. Primátor Richard Raši (Smer) ako predkladateľ materiálu toto riešenie obhajoval ako najoptimálnejšie. Ak by totiž mesto záväzok neuznalo, ako dlžník by sa nemohlo uchádzať o eurofondy na iné projekty.  

Zároveň Raši vravel, že odsunutím prvej splátky o rok a pol mesto získalo čas na to, aby dovtedy preukázalo, že postupovalo správne. Na tento účel si objednalo v Ústave súdneho inžinierstva v Žiline znalecký posudok. Ten mal dať odpoveď na otázku, či posunutie termínu ukončenia výstavby bolo vyvolané nepredvídateľnými okolnosťami (počasie, statické poruchy na rekonštruovanom objekte a ďalšie) a aj to, či to malo vplyv na výsledok verejného obstarávania. „Získame dokument, ktorý to môže zvrátiť,“ hovoril Raši.

Riaditeľ: Neutrálny dokument 

Jeho nástupca J. Polaček v pondelok povedal, že v posudku, ktorý poslal žilinský ústav nie je nič, čoho by sa mesto mohlo chytiť. „K dnešnému dňu sme nezískali žiaden relevantný dôkaz na to, aby sme nemuseli tieto záväzky uhradiť. Tieto peniaze v meste nezostanú, ako sme verili,“ uviedol s tým, že ide o dôsledok „pochybení“ bývalého vedenia. 

„Je to veľmi neutrálny dokument,“ povedal o posudku aj riaditeľ magistrátu Marcel Čop. Podľa neho má 131 strán. Prisľúbil, že jeho záver poskytnú na požiadanie médiám. 

Úloha pre advokátov 

Polaček hovorí, že aj keď  mesto uhradilo prvú splátku, zároveň si objednalo v tejto veci advokátsku kanceláriu. Jej úlohou bude hľadať „procesné možnosti“, ako si platbu nárokovať naspäť. Naznačil, že právnici budú poukazovať aj na zodpovednosť ministerstva kultúry, ktoré dalo súhlas na predĺženie doby dokončenia prác. 

Kulturpark postavila firma Doprastav. Uspela s ponukou vyše 23,8 milióna eur. Mesto s ňou uzatvorilo zmluvu v júni 2012, len pol roka pred tým, ako mala byť podľa podmienok súťaže rekonštrukcia ukončená. Stavba nakoniec stála o 300 – tisíc viac. Celý Kulturpark s vybavením a technikou vyšiel na takmer 27 miliónov.