Mesto vymenilo dvorného kováča

Do priestorov kováčskej dielne v Uličke remesiel sa v úvode tohto roka nasťahoval iný nájomca. Dielňu však ešte oficiálne neotvoril. Jeho umenie budú môcť Košičania spoznávať už čoskoro.

Novým umeleckým kováčom na košickej ulici remesiel je Vladimír Eperješi. Vzišiel z verejnej súťaže spomedzi deviatich kandidátov. Podľa jeho slov sa do priestorov dielne na Hrnčiarskej ulici začal sťahovať od apríla, do plnej prevádzky ju však ešte neuviedol. Má tak v pláne urobiť do začiatku Medzinárodného festivalu súčasného umenia v závere septembra.

Na otázky k budúcnosti remeselníckej uličky sa bližšie vyjadrovať zatiaľ nechcel. Poznamenal však, že na zachovanie tradícií určite bude potrebné vykonať kroky a vyvinúť iniciatívu zo strany remeselníkov i kompetentných úradov. „Chcel som, aby sa tu jeden deň v týždni alebo mesiaci konali remeselnícke trhy, čo by prilákalo a naučilo ľudí sem pravidelne chodiť. Navrhoval som aj to, aby sa na Vianoce trhy konali práve v tejto lokalite, priamo v uličke. Nikto zo strany úradov doteraz neprišiel a nepodporil tento návrh. Necítime žiadnu iniciatívu mesta, nerozumiem ich postoju, prečo nechcú viac propagovať remeslá,“ konštatuje Eperješi.

Návrh na symbolické nájomné

K problematike košických remeselníkov sa vyjadril aj starosta Starého Mesta Ľubomír Grega slovami, že pokiaľ chceme mať tradičnú Uličku remesiel, s ktorou by sa Košice mohli pýšiť a lákať ňou turistov, musí mesto tradičné remeselnícke prevádzky podporovať, keďže ich čoskoro vytlačia pohostinské zariadenia. „Mesto by mohlo napríklad remeselníkov podporiť umiestnením stánkov na vianočných trhoch za symbolické nájomné,“ uviedol starosta. Konkrétne prísľuby či riešenia radnice k podpore remeselníkov však Grega v stanovisku nevyjadril.

Sklamanie z administratívy

Priestory kováčskej dielne remeselníckej uličky doteraz 18 rokov využíval Cyril Horák. K uplynulému pôsobeniu vyjadril sklamanie z odklonenia sa od pôvodnej vízie ulice, kde budú podporovaní výlučne tradiční remeselníci. Komplikácie podľa jeho slov nastali po niekoľkých rokoch prvotného pôsobenia, keď remeselníci obdržali nové 10-ročné nájomné zmluvy, podľa ktorých mali preinvestovať 500-tisíc slovenských korún (16 596 eur) do ich objektov. 

Horák k dôvodom odchodu uvádza, že mu uplynula lehota nájomnej zmluvy. V budove vraj preinvestoval 13-tisíc eur. „Problém bol v tom, že keď sme niečo urobili, niektoré opravy a investície nám neuznali. Dostali sme ešte príležitosť zo strany Bytového podniku mesta Košice (BPMK) o predĺženie zmluvy na ďalšie tri roky. V dodatku sa uvádzalo, že máme preinvestovať spomínaných 16-tisíc eur. My sme však chceli spomínané financie len doinvestovať, aby zobrali do úvahy vypracovaný posudok o doterajších investíciách,“ dodal Horák.

V minulosti sa zo strany remeselníkov objavili námietky nielen k nájomnému, ale aj k rozrastajúcemu sa počtu krčiem. „Ak chcú, aby tam boli krčmy, nech zmenia účel ulice a nech im dá mesto nájom, ako sa dáva za ostatné pohostinstvá v meste,“ skonštatoval Horák.

Zvyšovanie nájmu mesto popiera

K situácii na Hrnčiarskej ulici sa vyjadrilo aj mesto. Podľa BPMK sú informácie o neustálom navyšovaní ceny zavádzajúce. „Každý remeselník má inú zmluvu, objekty sú výmerou aj účelom využitia totiž rôzne a mesto Košice má stanovené minimálne ceny nájmu podľa lokality a účelu využitia, ktoré BPMK musel pri nových zmluvách dodržiavať,“ uviedla Linda Šnajdárová, hovorkyňa mesta s tým, že BPMK neuvažuje so zmenou výšky nájomného do konca tohto roka pri zachovaní doterajších podmienok a pravidiel prenajímania.

Starosta Starého Mesta Ľubomír Grega reagoval, že na problematiku nájomného poukázal minulý rok na mestskom zastupiteľstve, kde bolo povedané, že jeho výška je primeraná, keďže okrem prevádzok nájomníci užívajú veľké byty, dvory, prípadne aj miesta na parkovanie.

Remeselníci len prežívajú

Každodenný zápas o prežitie v modernej dobe zažívajú viacerí tradiční výrobcovia. Potvrdil to aj košický hrnčiar Igor Macák z Uličky remesiel. So zármutkom skonštatoval, že síce majú od ľudí pozitívne reakcie, ale objednávky aj odbyt klesajú. „Turisti majú často pocit, že sme múzeum. Kúpia síce nejakú drobnosť, no my z toho máme minimálny zárobok,“ uviedol Macák. Podľa hrnčiara stále uvažujú, či v uličke zotrvať. Dôvodom sú aj finančné nároky mesta. „Určite by nám pomohol aj nižší nájom alebo len symbolické nájomné, keďže robíme remeslo a pôvodná vízia uličky predstavovala podporu, nie záhubu remeselníkov,“ doplnil Macák.