Mesto zvýši miliónovú dotáciu na MHD

Mesto Košice musí zvýšiť platby Dopravnému podniku mesta Košice (DPMK), inak sa bude jeho zadlženie prehlbovať a môže byť ohrozené fungovanie mestskej hromadnej dopravy.

V pondelok sa na tom naprieč politicko-straníckym spektrom zhodla väčšina mestských poslancov. Podľa uznesenia, ktoré schválili, im preto primátor Richard Raši (Smer) na rokovanie v júni predloží zmenu rozpočtu mesta.

Jej obsahom bude navýšenie dotácie samosprávy svojmu najväčšiemu podniku. „Ak si raz mesto ako jediný akcionár objedná isté množstvo výkonov vo verejnom záujme, musí za nich aj reálne zaplatiť, inak sa dopravný podnik bude vždy zadlžovať,“ zdôvodnil predkladateľ návrhu poslanec Igor Jutka (Sieť).

V mestskom rozpočte na tento rok je na krytie strát v MHD vyčlenených vyše 17 miliónov eur. Dokument pritom predpokladá, že strata DPMK bude vyše 16 miliónov, jeden milión je doplatok za predchádzajúce roky.

Eurofondy hospodárenie nezlepšili 

Jutka, ktorý bol v rokoch 2009 až 2011 predsedom predstavenstva DPMK, opakoval, že za stav mestskej akciovky nemôže jej súčasné vedenie, ale ide o dôsledok niekoľkoročného vývoja.

Dodal, že investície z eurofondov, ktoré do podniku natiekli cez rekonštrukcie električkových tratí a nákup nových električiek či autobusov, sú chvályhodné, ale mali len minimálny vplyv na zlepšenie hospodárenia firmy.

Väčší objem financií pre DPMK považuje za nutnosť aj člen jeho dozornej rady a poslanec Ján Dečo (KDH). „Ak to neurobíme, čakajú nás veľmi zaujímavé situácie. Ostatné mestá a dopravné podniky u nás aj v Čechách vynakladajú na vozový kilometer niekoľkonásobne viac. Tento stav je dlhodobo neudržateľný,“ povedal.

Prevod areálu na Bardejovskej 

Rozhodnutie o tom, že mesto bude za výkony verejnej dopravy doplácať viac, sa zrodilo pri schvaľovaní iného bodu o DPMK. Jeho generálny riaditeľ Richard Majza prišiel s požiadavkou, aby mesto navýšilo základné imania podniku.

Odporúčal, aby samospráva doň ako nepeňažný vklad vložila celý areál na Bardejovskej ulici, ktorý má teraz DPMK v nájme. Majza v spracovanom materiáli napísal, že dôvodmi sú „dlhodobá podkapitalizácia spoločnosti“ a veľmi nízke imanie firmy (33-tisíc eur), ktoré sa nemenilo od jeho vzniku v roku 1995.

Spoločnosť v kríze

K tomuto kroku však mestský podnik donútila najmä zmena Obchodného zákonníka, ktorá zadlženým fi rmám ukladá povinnosť predchádzať úpadku. Podľa novely platnej od nového roka je v kríze aj spoločnosť, ktorej úpadok hrozí, čo je vtedy, ak pomer jej imania a dlhov je nižší ako 4 ku 100.

To je aj prípad DPMK, kedže jeho celkový dlh je vyše 40 miliónov eur. Poslanci preto navýšenie základného imania schválili. Problémom ale je, že koefi cient krízy sa postupne bude sprísňovať, do roku 2018 až na 8 ku 100.

Majza tvrdí, že podnik tento pomer udrží bez ďalších vkladov majetku mesta. „Dosiahne to zefektívnením podnikania. Budeme pracovať z nákladovými položkami a máme pripravené aj nové formy na strane výnosov,“ povedal.

Zarobia menej, ako dostanú

Posilnenie základného imania aj pripravované zvýšenie dotácie schvaľuje primátor R. Raši. Hovorí, že dopravný podnik musí existovať, aj keď poskytuje služby, ktorými nedokáže zarobiť na svoj chod.

Príspevok od mesta pre podnik je vyšší, ako dokáže sám zarobiť na cestovnom a inými komerčnými aktivitami. Podľa poslednej zverejnenej výročnej správy v roku 2014 dostal mestskú dotáciu 16,6 milióna eur, pričom tržby z dopravnej činnosti mal 12,8 milióna.

Strážnu službu nevymenili

To, že dopravný podnik nemusí s financiami nakladať vždy hospodárne, ukázala v minulosti hlavná kontrolórka mesta Košice Hana Jakubíková. Jej kontrolóri preverovali zvýšenie platieb pre súkromno-bezpečnostnú službu Tatrapol. Podnik to vysvetľoval tým, že posilnila výjazdy o dvanásť hodín denne.

Vo februári 2015 predložila Jakubíková poslancom správu, v ktorej konštatovala, že k „posilneniu výkonov, a teda k plneniu zo strany strážnej služby, nedošlo“. Navýšenie paušálu pre Tatrapol označila za neúčelne a neefektívne.

Mestský podnik jej nepredložil žiadne objednávky, evidenciu služieb, či iné dokumenty o odpracovaných hodinách strážnikov. Keď kontrolná skupina išla do terénu, zistila, že posilnené stráženie sa nevykonáva na žiadnom objekte.

Mestský podnik dnes tvrdí, že so zisteniami kontrolórky nesúhlasí. Podľa neho príchod hliadky na kontrolné body potvrdzujú „výpisy snímačov“ areálov podniku aj nainštalované kamery. Napriek tomu generálny riaditeľ DPMK R. Majza pripúšťa zmeny v tejto oblasti. „Uvažujeme o vykonávaní niektorých činností vo vlastnej réžii,“ povedal.

Tatrapol stráži nehnuteľnosti DPMK od roku 2010. V roku 2014 za to dostal 205-tisíc eur. V súčasnosti podnik firme platí mesačný paušál vyše 20-tisíc.

Foto: Veronika Janušková