MHD zdarma už inde funguje
V meste stále beží petícia za MHD zdarma a denník košice:dnes o nej priebežne informuje. Konkrétne formy kompenzácie, ktoré avizovali vedenie mesta a dopravného podniku, sa zatiaľ Košičania nedozvedeli. Petičiari žiadajú MHD zdarma iba počas rekonštrukcie električkových tratí. V okolitých krajinách však nájdeme príklady, kde mestská doprava dlhodobo funguje bez poplatkov cestujúcich.
Napríklad estónska metropola Tallin. MHD zdarma si od roku 2013 odhlasovali obyvatelia v referende – pre príliš hustý smog v meste. Podľa očakávaní sa tam znížil počet áut, kleslo zamorenie ovzdušia exhalátmi a o tretinu sa zvýšil počet ľudí využívajúcich MHD. Tallin s takmer pol milióna obyvateľov síce dopláca o 12 miliónov eur viac ako predtým, ale podľa vedenia mesta to za výsledky stojí.
Zadarmo v autobusoch cestujú v českom Frýdku-Místku, čiastočne aj v Třeboni. Bezplatnú dopravu vyskúšali aj v Ostrave či Valašskom Meziříčí – v Ostrave sa neujala, v Meziříčí ju plánujú zaviesť. Už skôr ju spustili v poľskom meste Gostyň. V ďalšom poľskom meste Žory aj takýmto spôsobom chcú zabrániť poklesu obyvateľstva.
V marci k cestovaniu zdarma mestskou hromadnou dopravou pristúpil Paríž – tiež pre smog. Z európskych krajín je najviac miest, kde cestujúci neplatia, vo Švédsku a Francúzsku.
Foto: Veronika Janušková
Odporúčané články
Oddnes je časť parkovacích miest na Berlínskej ulici v košickej mestskej časti Sídlisko Ťahanovce spoplatnená. Ako informovala mestská časť na sociálnej sieti, k danému riešeniu dospeli po dlhoročných sporoch na základe dohody medzi mestskou časťou, mestom Košice a súkromným vlastníkom pozemkov, spoločnosťou MPV Družstvo.
Dôvera Slovákov v Európsku úniu mierne vzrástla a dosahuje 54 percent, čo je najvyššia úroveň za takmer 15 rokov. Vyplýva to z najnovšej jesennej edície národnej správy Eurobarometra za rok 2025. Za najväčšiu výzvu pre EÚ Slováci považujú ruskú agresiu na Ukrajine.
Premiér SR Robert Fico zverejnil verejné stanovisko, v ktorom reaguje na rozhodnutie prezidenta Petra Pellegriniho vetovať zákon o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Zároveň informoval o svojom telefonickom rozhovore s predsedom Európskej rady Antóniom Costom. Vyjadrenie zverejnil na sociálnej sieti Facebook.