Michail Gorbačov sa stal čestným občanom mesta Košice

Michail Sergejevič Gorbačov, generálny tajomník Komunistickej strany Soviestskeho zväzu v rokoch 1985 – 1991 a prvý a zároveň jediný prezident Sovietskeho zväzu v rokoch 1990 a 1991, bude čestným občanom mesta Košice. Včera o tom rozhodli košickí mestskí poslanci.

Návrh na verejné ocenenie predložil primátor Richard Raši (Smer). Vyhovel tak žiadosti Rudolfa Schustera, bývalého košického primátora a bývalého prezidenta Slovenskej republiky.

Schuster, ktorý bol členom Komunistickej strany Slovenska a v posledných rokoch bývalého režimu predsedom Krajského národného výboru v Košiciach, prišiel poslancom vysvetliť svoju iniciatívu osobne.

Opísal, že sovietsky politik sa o ňom dozvedel zo spisovateľských novín, kde v článku o budovaní zásobovania Košíc pitnou vodou v 80. rokoch pre zložité podmienky projektu nazvali Schustera „košickým Gorbačovom“.

Otca ranili pri Košiciach 

„Gorby“, ako sovietskeho vodcu nazývali najmä na Západe, po odchode z politiky začal Schustera volať na podujatia svojho medzinárodného fondu. Slovenský exprezident bol začiatkom marca aj na oslave jeho 85. narodenín.

Podľa neho Gorbačov Košice opakovane spomínal, lebo jeho otec bol v bojoch pri meste počas druhej svetovej vojny ranený. „Prisľúbil mi, že ak ocenenie odstane, príde ho v máji do Košíc prevziať,“ povedal.

Schuster prízvukoval, že Gorbačov dostal v roku 1990 Nobelovú cenu za mier za to, že prispel k ukončeniu studenej vojny, zániku rozdelenia sveta na dva tábory a zníženie počtu jadrových zbraní.  Hovoril aj o tom, že krajinám sovietskeho bloku umožnil samostatne rozhodovať o svojej budúcnosti, čo v nich viedlo k demokratickým prevratom.

Rozpor so štatútom 

Za návrh nakoniec hlasovalo 25 poslancov. Dvanásti sa zdržali, pričom ich hlavnou výhradou bol rozpor návrhu so Štatútom mesta Košice. Podľa neho totiž možno ocenenie čestný občan udeliť len tým cudzím štátnym príslušníkom, ktorí v meste pôsobili, alebo pomáhali jeho orgánom.

„Nespochybňujem jeho zásluhy za svetový mier a pád komunizmu. Nie som ale vnútorne stotožnený s týmto návrhom, keďže v Košiciach nikdy nebol,“ povedal Miloš Ihnát (nezávislý).

Jediným, kto hlasoval proti, bol Alfonz Halenár (nezávislý), známy svojím odmietavým postojom ku všetkým komunistom, reformným či konzervatívnym. Keď si pred rokovaním zastupiteľstva Schuster začal podávať ruky s poslancami, Halenár odišiel zo sály.

Halenár o auguste 1968 

V rozprave dal potom Halenár exprezidentovi otázku, či Gorbačovov otec oslobodzoval Slovensko v roku 1945 alebo 1968. Kritici Gorbačova mu často vyčítajú, že v roku 1987 pri návšteve Prahy nespomenul augustovú inváziu. Neskôr vyhlásil, že ho to mrzelo – vraj to nedovoľovali politické okolnosti – a vpád cudzích vojsk odsúdil.

Kým Gorbačova západný svet uznáva, doma ním často opovrhujú. Skupina ruských poslancov žiada jeho trestné stíhanie za rozpad sovietskeho impéria.

Signál

Putinovmu Rusku   Schuster hovorí, že z tohto pohľadu ocenením Gorbačova Košice dávajú signál, že uznávajú iné hodnoty ako politický režim Vladimíra Putina. Dodáva, že na oslave Gorbačovovho jubilea súčasný ruský prezident nebol.

„On nič nerozbil. Bol ten, ktorý nám pomohol vystúpiť z Varšavskej zmluvy, umožnil, že od nás odišli sovietske vojská a v konečnom dôsledku prispel aj k vzniku samostatného Slovenska,“ povedal.

Na výhrady poslancov, že Gorbačov v Košiciach nikdy nebol, reagoval, že pred dvoma rokmi mu v liste napísal, že príde na sympózium, ktoré organizoval na svoje 80. narodeniny. Nakoniec ale nemohol pricestovať pre zlý zdravotný stav.

„Gorby“ je 39. v poradí

Doteraz bolo čestné občianstvo mesta udelené 38 osobnostiam. Gorbačov je v poradí 39. Ako prví ho získali v roku 1844 František Valentin a Anton Szirmay. Nižšie uvádzame držiteľov čestného občianstva po vzniku Československa v roku 1918 (Stalinovi a Gottwaldovi boli dodatočne odobraté v roku 2007).

– 1935 Tomáš G. Masaryk
– 1947 Josif Vissarionovič Stalin
– 1948 Klement Gottwald
– 1968 Ludvík Svoboda
– 1997 Anton Neuwirth
– 1998 Ivan Sokol
– 1999 Hans-Dietrich Genscher
– 2001 Josef Byrtus
– 2004 Kardinál Jozef Tomko
– 2010 Gyula Kosice  (Ferdinand Fallik)
– 2016 Michail Gorbačov

Podmiemky ocenenia v štatúte mesta

Štatút mesta Košice pod paragrafom 86 (siedma hlava) upravuje podmienky pre udelenie titulu „Čestné občianstvo mesta Košice“:

Čestné občianstvo mesta Košice udeľuje mestské zastupiteľstvo fyzickým osobám, ktoré sa obzvlášť významným spôsobom zaslúžili o hospodársky, sociálny alebo kultúrny rozvoj mesta, jeho propagáciu a šírenie dobrého mena v zahraničí, alebo ktorí obohatili ľudské poznanie vynikajúcimi tvorivými výkonmi.

Čestné občianstvo môže byť udelené len osobám, ktoré sa v meste trvale nezdržiavajú, ale žili na území mesta, a cudzím štátnym príslušníkom, ktorí v meste pôsobili, alebo pomáhali orgánom samosprávy pri jeho rozvoji. Súčasťou ocenenia je listina opatrená pečaťou, ktorú podpisuje primátor.

Listina sa vyhotovuje aj dvojjazyčne tak, že druhé vyhotovenie je v jazyku pocteného, ak je ním cudzí štátny príslušník. Čestné občianstvo mesta nezakladá štátne občianstvo. Čestné občianstvo sa odovzdáva a udeľuje najviac dvakrát na slávnostnej časti mestského zastupiteľstva za riadne volebné obdobie pri významných príležitostiach samosprávy mesta Košice. Mestské časti v Košiciach čestné občianstvo neudeľujú.

Foto: TASR, Veronika Janušková