Milan Lučanský: Jednou z mojich hlavných priorít je zvýšenie dôveryhodnosti polície
Prioritou Milana Lučanského na poste policajného prezidenta bude stabilizácia polície a zvýšenie jej dôveryhodnosti.
Povedal to v pondelok po tom, ako ho ministerka vnútra Denisa Saková (Smer-SD) menovala do funkcie. „Verím, že budem pokračovať v práci, ktorá bola začatá. Jednou z hlavných priorít je stabilizácia Policajného zboru a zvýšenie jeho dôveryhodnosti,“ povedal. V rámci reorganizácie polície by chcel skvalitniť a zefektívniť činnosť špecializovaných útvarov aj základných útvarov v polícii.
Na otázky o personálnych zásahoch do vyšetrovacích tímov odpovedal, že zatiaľ na to nevidí dôvod. „Zatiaľ majú moju plnú dôveru,“ zdôraznil s tým, že vzhľadom na spôsob a kvalitu vyšetrovania nemá v súčasnosti výhrady.

Počítačová kriminalita
Medzi opatreniami, ktoré chce prijať, je podľa jeho slov aj nastavenie systému kariérneho postupu. Skonštatoval, že dôležitá je ja motivácia, za potrebné považuje prilákať do polície najmä odborníkov. Nárast počítačovej kriminality a technický pokrok si podľa jeho slov vyžaduje fundovaných mladých ľudí.
Na otázky týkajúce sa zavedenia elektronických služobných preukazov Saková odpovedala, že o ňom budú rokovať ešte s Úradom vlády a podpredsedom vlády pre investície a informatizáciu Richardom Rašim (Smer-SD). „Budeme sa to snažiť financovať z európskych štrukturálnych fondov. Ak to nebude možné, budeme na to používať rozpočtové prostriedky MV,“ ozrejmila ministerka s tým, že sa budú snažiť dosiahnuť výsledky do budúcich parlamentných volieb.
Lučanský skonštatoval, že preukazy môžu prispieť k sprehľadneniu a zefektívneniu polície. Ich zavedenie nadväzuje aj na nelegálne lustrácie. „Odbúra sa tým viac administratívy. Sú to veľmi závažné a svojím spôsobom protikorupčné opatrenia,“ ozrejmil s tým, že prispejú aj k sprehľadneniu činnosti policajtov.
[ad][/ad]Poddimenzovaný stav polície
Pokiaľ ide o poddimenzovaný stav polície, podľa slov ministerky pripravujú opatrenia nielen v oblasti platového ohodnotenia. Zdôraznila, že je potrebné riešiť celý komplex opatrení. „Je to aj veľmi závažná otázka bytovej politiky, ktorú sa budeme snažiť riešiť oveľa efektívnejšie v nasledujúcom období,“ povedala s tým, že už sa stretla aj so zástupcami Policajného prezídia a odborov.
Menovanie Lučanského do funkcie policajného prezidenta oznámila Saková v nedeľňajšej diskusnej relácii TA3 V politike. Najväčším argumentom bol pre ňu výsledok hlasovania v brannobezpečnostnom výbore Národnej rady SR. „Za generála Lučanského hlasovalo sedem poslancov brannobezpečnostného výboru, to znamená že aj poslanec opozície. Naopak, nikto nebol proti jeho menovaniu do funkcie,“ povedala Saková.
Voľba sa konala s novými pravidlami. Novela zákona o Policajnom zbore podľa slov šéfky rezortu zavádza väčšiu transparentnosť do výberu. Kandidátov posúdila odborná komisia, následne z nich brannobezpečnostný parlamentný výbor vybral dvoch, ktorých odporučil ministerke – Milana Lučanského a policajného pridelenca v Prahe Ivana Ševčíka.
[ad2][/ad2](TASR, ROČ)
Odporúčané články
Slovenská katolícka charita (SKCH) rozširuje svoju činnosť v oblasti podpory vylúčených rómskych komunít a nadväzuje úzku spoluprácu s mestskou časťou Košíc Luník IX. Partneri sa dohodli na vytvorení systémového a udržateľného modelu podpory, ktorý má ambíciu stať sa vzorom aj pre verejné politiky na národnej úrovni.
Kandidát na predsedu Košického samosprávneho kraja Majo Porvažník a kandidát na primátora Košíc Martin Mudrák dnes spoločne oznámili spustenie crowdfundingovej kampane na Donio na podporu ich spoločného projektu „Žeby dobre bolo“. Ide o prvú komplexnú a profesionálnu víziu, ktorej cieľom je zmeniť Východné Slovensko a Košice z prežívajúceho regiónu na miesto európskeho významu.
Prezident Peter Pellegrini nepodpíše zákon, ktorým sa transformuje Úrad na ochranu oznamovateľov na Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti ani po prelomení jeho veta parlamentom. Ako uviedol v zverejnenom videu, dôvody, ktoré uviedol pri vetovaní zákona trvajú aj naďalej. Zákon však v prípade prelomenia veta hlavy štátu platí aj bez jej podpisu.