Ministerstvo zdravotníctva chce stabilizovať ambulantný sektor
Ministerstvo zdravotníctva SR intenzívne rokuje o riešeniach, ako ambulantný sektor stabilizovať, ako so zástupcami ambulantného sektora, tak so svojimi partnermi na vládnej úrovni.
Pre agentúru SITA to v reakcii na výhrady Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR uviedla hovorkyňa rezortu zdravotníctva Petra Lániková. Výsledky kontrol však podľa nej priniesli aj pozitívne hodnotenie. „Najvyšší kontrolný úrad SR pri riešení digitalizácie vo svojej správe ocenil kroky, ktoré vedenie ministerstva podniklo a ďalej podniká,” upozornila. Dodala, že ministerstvo zdravotníctva plne súhlasí s postojom NKÚ.
Predseda NKÚ Ľubomír Andrassy v súvislosti s aktuálnou situáciou v ambulantnom sektore uviedol, že na riziká, ktoré mu v tomto roku hrozia, úrad upozorňoval už minulý rok. „Kompetentní na jednej strane riešili situáciu v nemocniciach, na druhej strane úplne prehliadali významné riziká v ambulantnom sektore, existenčné problémy lekárov, pediatrov či špecialistov spôsobené vysokou mierou inflácie, zvyšovaním cien energií, ale aj nedostatočnou valorizáciou výšky ceny bodu za poskytnutý zdravotný výkon,“ upozorňuje. Na vecné upozornenia národných kontrolórov podľa neho nezareagovala vláda a ani parlament. „V konečnom dôsledku dnes na to doplácajú pacienti, ktorí v rozpore s ústavou musia uhrádzať rôzne finančné poplatky pri návštevách svojich lekárov,” povedal.
NKÚ tiež tvrdí, že ministerstvo zdravotníctva zlyháva pri riadení strategických priorít. Minuloročné kontroly podľa šéfa NKÚ ukázali, že slovenské zdravotníctvo sa prepadá v každej z oblastí elektronizácie. Práve elektronizácia a využívanie dát sú pritom podľa NKÚ nástrojom na znižovanie zadlženosti zdravotníctva a kľúčom k lepšiemu riadeniu. Vychádza pritom z minuloročných kontrol zameraných na elektronizáciu zdravotníctva a jednej kontroly, ktorá sa týkala hospodárenia záchranných služieb v Bratislave a Košiciach, ktoré sú najväčšie na Slovensku. NKÚ upozornil na tieto nedostatky najvyšších ústavných činiteľov.
Zdroj: SITA, sa, ta
Odporúčané články
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
Kamil Šaško navštívil Detskú fakultnú nemocnicu Košice, kde sa oboznámil s aktuálnym stavom stavebných úprav pripravovaného pracoviska magnetickej rezonancie pre detských pacientov. Počas návštevy absolvoval prehliadku priestorov budúceho pracoviska a s vedením nemocnice rokoval aj o ďalších investičných projektoch, ktoré majú podporiť rozvoj pediatrickej zdravotnej starostlivosti na východnom Slovensku.
Vo Východoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb v Košiciach bolo uvedené do prevádzky prvé plnohodnotné pracovisko kardio MR vo východoslovenskom regióne. Východoslovenský kardioústav tak prináša komplexnú magnetickú rezonanciu srdca pre dospelých aj detských pacientov s kardiovaskulárnymi ochoreniami, čím sa zásadne zlepšuje dostup nosť špecializovanej diagnostiky na východnom Slovensku.
