Minulosť Križáneka v AGW nemocnici neprekážala

O pôsobení bývalého šéfa nákupu Mareka Križáneka v podvodnej nebankovke AGW nemocnica vedela, no až do žiadosti ministra Druckera o jeho odstúpenie to nikomu neprekážalo. Iný je prípad námestníka riaditeľa UNLP Romana Švarca, ktorý aj napriek pôsobeniu v štruktúrach nebankovky vo funkcii ostáva.

Riaditeľ UNLP Milan Maďar (nominant Smeru) potvrdil, že o pôsobení Križáneka v AGW, ktorý bol v lete dočasne poverený riadením odboru nákupu, vedeli už pri jeho prijímaní do zamestnania. Svoj angažmán v nebankovke – tá v rokoch 2000 až 2002 pripravila takmer 27-tisíc klientov o približne 2,5 miliardy korún (83 miliónov eur) – si riadne uviedol do životopisu.  

Podľa riaditeľa UNLP to bola nevyhnutná súčasť prijatia na pozíciu referenta odboru nákupu. „Splnil požiadavku tak vysokoškolského vzdelania, ako aj skúseností z  odbornej praxe v danej oblasti,“ uviedol k jeho kvalifikačným predpokladom. 

Po dvoch mesiacoch… 

Po dvoch mesiacoch na pozícii referenta sa z Križáneka stal vedúci odboru nákupu, ten rozhoduje o nákupoch za milióny eur. Vo funkcii mal byť až do vyhlásenia riadneho výberového konania, ktoré sa má uskutočniť podľa Maďara do šiestich mesiacov od odvolania Križánkovho predchodcu Ľudovíta Demjana, teda najneskôr do januára 2017.  

Ako vedúci však Križánek vydržal iba štyri mesiace, keď sa prevalila jeho minulosť v AGW. V nemocnici však ostáva pracovať ako referent na referáte zdravotníckej techniky. Podobne vyriešila nemocnica v minulosti aj Branislava Pašku, ktorý po obvinení za bitku na Hlavnej vo funkcii skončil, ale pri verejných obstarávaniach zostal oficiálne ako referent.        

Ďalší z AGW 

Poslanci Národnej rady Miroslav Beblavý a Jana Cigániková uplynulú stredu ministra zdravotníctva oboznámili aj s minulosťou námestníka riaditeľa pre ekonomický úsek UNLP. „Roman Švarc zastával funkciu predsedu dozornej rady v spoločnosti AGW a.s., a teda bol zodpovedný za kontrolu činnosti spomenutej nebankovej spoločnosti,“ píšu v interpelácii ministrovi. 

Švarc sa s Križánekom v štruktúrach AGW tesne minul. Predsedom dozornej rady AGW Holding a.s. (do marca 2002 AGW a.s.) sa stal až deň po odchode Križáneka z funkcie podpredsedu predstavenstva.  

Podľa Stanislavy Luptákovej z komunikačného odboru ministerstva zdravotníctva minister Drucker prípad Švarca nepovažuje za identickú situáciu ako pri Križánekovi. „Švarc bol menovaný predsedom dozornej rady spoločnosti AGW Holding, a.s. až 3 mesiace po tom, ako pozastavila svoju činnosť. Minister preto nebude pre jeho pôsobenie v AGW požadovať jeho odstúpenie z funkcie,“ informovala Luptáková. Dodala, že ministrovi stačilo vysvetlenie riaditeľa UNLP. 

Stanovisko riaditeľa 

Maďar nám po interpelácii po- slancov na otázky, akým spôsobom nemocnica Švarca na tento post prijala a či tiež vedela pri jeho prijímaní o pôsobení v AGW, neodpovedal. Poslal iba stanovisko. „Do funkcie námestníka riaditeľa pre ekonomický úsek bol Švarc menovaný za predchádzajúceho vedenia začiatkom januára 2012. Do funkcie predsedu dozornej rady AGW Holding, a.s. bol menovaný 23. mája 2002, teda tri mesiace po tom čo AGW pozastavila svoju činnosť vrátane prijímania vkladov a vyplácania výnosov v deň,  keď nadobudlo právoplatnosť uznesenie Krajského súdu v Košiciach o ustanovení predbežného správcu vo veci tejto nebankovej fi nančnej inštitúcie,“ vysvetlil Maďar.  

Doplnil, že dozorná rada sa pod jeho vedením nestretla ani raz a predtým v AGW nepôsobil a ani s nebankovkou nijako nespolupracoval. „Zároveň  pripomínam, že nebol v tejto či v žiadnej inej kauze ani vyšetrovaný, ani obvinený a ani nijako inak ´riešený´ orgánmi činnými v trestnom konaní,“ uviedol Maďar.

Tunel mliekarne

Križánek bol súčasťou aj iných podnikateľských aktivít Matúša Gregu (odsúdený za podvody AGW), ktoré skončili obvinením z trestného činu. Od konca roka 2001 do júla 2002 bol členom predstavenstva fi rmy AGW Milk, cez ktorú nebanková spoločnosť AGW prevzala Trebišovskú mliekareň. 

Prosperujúci potravinársky podnik za jej pôsobenia ukončil výrobu a v roku 2006 súd pre nedostatok jeho majetku zamietol návrh na konkurz. Gregu polícia pre jeho aktivity v mliekarni obvinila za poškodzovanie veriteľa.
Prípad je dodnes na Okresnom súde Košice I. Podľa obžaloby majiteľ nebankovej spoločnosti prelial cez fiktívnu pôžičku z krachujúcej mliekarne desať miliónov korún. 

Podvodnú transakciu mal dokončiť v roku 2003, keď už Križánek nebol v orgánoch fi rmy. S Gregom súdia za tento skutok aj dvoch podnikateľov, ktorí stáli za neuskutočneným kontroverzným projektom uhoľnej elektrárne v Trebišove.  
(ROK) 

Foto: Veronika Janušková