Múzeum Dolná brána v Košiciach sa teší vysokej návštevnosti
Fanúšikovia histórie si opäť prišli na svoje, a to v novo zrekonštruovanom múzeu v Košiciach. Dolná brána prilákala vyše 18 tisíc návštevníkov. Múzeum odkrýva časti historického opevnenia mesta Košice a má vysokú kultúrnu hodnotu.
“Múzeum Dolná brána na Hlavnej ulici patrí od svojho vzniku v roku 1998 k najnavštevovanejším a turisticky k najatraktívnejším miestam v historickom centre Košíc. Nič na tomto fakte nezmenila ani rekonštrukcia, kvôli ktorej museli v uplynulom roku zostať jej priestory pred zrakmi návštevníkov uzatvorené,” informuje mesto Košice na svojom webe. Zároveň dopĺňa, že sa zaznamenal aj veľký záujem o zrekonštruovaný archeologický komplex.
Zaujímavosť, ktorá sa nachádza v centre mesta môžete navštíviť každý deň od 10:00 do 18:00 či už ako jednotlivci alebo v skupinkách. Múzeum okrem iného predstavuje unikátnu históriu Košíc, ktorá má svoju autentickú atmosféru. Práve vďaka historickej hodnote sa múzeum pred niekoľkými rokmi zapísalo do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu.
Revitalizácia múzea v hodnote takmer 400 000 Eur bola zaplatená mestom Košice a sčasti aj vďaka podpore maďarského Ministerstva zahraničných vecí a obchodu v rámci projektu Živá história. Primátor Polaček si Dolnú bránu vizualizuje ako nielen “stretávací bod” ale najmä kultúrne centrum.
(VT)
Galéria
Odporúčané články
Lekárske odborové združenie (LOZ) upozornilo na pretrvávanie nedostatkov v riadení a obnove Univerzitnej nemocnice L. Pasteura (UNLP) Košice po požiari, ku ktorému došlo predminulý rok. Informovalo o tom LOZ na tlačovej konferencii v utorok.
Volebný rok 2026 bude v Košiciach patriť predovšetkým primátorským voľbám a s nimi aj zvýšenému záujmu verejnosti o to, kto kandiduje, s akým programom a aké výsledky má za sebou. KOŠICE: DNES preto pripravili pre voličov aj kandidátov komplexný volebný servis, ktorého cieľom je priniesť objektívne, vyvážené a overené informácie pre všetkých.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
