Na Alžbetinej sa slávilo aj strieľalo
„Amerika“ bola pred viac ako 150 rokmi pre Európanov veľkou neznámou. Našli sa ale odvážlivci, ktorí z presvedčenia alebo nútene, s vidinou lepšieho života, opustili starý kontinent. Jedným z nich bol aj košický obchodník Andrej Gallik, ktorý sa zúčastnil vojny Severu proti Juhu.
Na jeho život si zaspomínali nadšenci zo spolku S.A.M.O.V. V dobových uniformách tomuto Košičanovi odhalili pamätnú tabuľu na Alžbetinej 16 v Košiciach. Na jeho počesť „vystrelili“ z dobových zbraní aj ohlušujúce salvy.
[ad][/ad]Prišiel aj Tibor Garay, starosta z obce Brzotín, kde sa Gallik narodil. Povedal, že je hrdý na rodáka z ich obce a zároveň položil venček k pamätnej tabuli.
Väčšina prítomných sa potom odobrala do Čermeľa, kde sa zúčastnili bitky o Fort Morgan.
Syn zemana, bývalého vojaka napoleonských vojen a majiteľa želiarskeho hámru Samuela Gallika, sa narodil sa 28. novembra 1815 v gemerskej obci Brzotín. Po štúdiách v Rožňave a Levoči prišiel do Košíc, kde bol od roku 1843 spoločníkom Jána Samuela Schmidta, obchodníka so súknom, textilom a koreninami. Keď v roku 1848 vypukla uhorská revolúcia, vstúpil do radov košickej národnej gardy ako dôstojník jazdectva. Bojoval vo viacerých bitkách a bol priamym svedkom kapitulácie revolučných vojsk pri Világosi. Aby sa vyhol perzekúciám, zanechal doma ženu Annu s deväťročným synom Gejzom, a po strastiplnom putovaní došiel do Francúzska. Starý kontinent opustil vo februári 1856, keď na palube plachetnice Erickson zamieril do USA.
V Amerike sa Andrej Gallik usadil v meste Cincinnati, v štáte Ohio. Živil sa ako drevorubač a robotník, neskôr si v Daytone otvoril vlastnú šermiarsku školu. Popritom, ako potulný obchodník, predával cigary. Keďže sa mu nedarilo a prišiel o väčšinu úspor, zlákala ho vrcholiaca zlatá horúčka v Austrálii. Stal sa námorníkom a odcestoval na Nový Zéland. Precestoval celú Austráliu, ale na rozprávkovú zlatú baňu nenarazil. Pásol ovce a živoril v tehelni v Melbourne.
Zásadný obrat v jeho živote nastal v roku 1861, keď vypukla Americká občianska vojna. Vrátil do Cincinnati a zaumienil si, že so skúsenosťami bývalého dôstojníka z čias uhorskej revolúcie, vstúpi do americkej armády. Stalo sa tak na strane Únie, teda Severu, 2. októbra 1861. Zaradili ho do 58. pešieho pluku z Ohio s prevažne nemecky hovoriacimi vojakmi. Už v januári 1862 ho povýšili do hodnosti kapitána roty A, ktorej regrutáciu osobne viedol.
Bojoval pod velením slávneho generála U. S. Granta a podľa vlastnej biografie si v boji počínal veľmi udatne. Zúčastnil sa tých najkrvavejších bojov občianskej vojny, niekoľkokrát sa ocitol tvárou tvár smrti. V boji ho zranili a v 47 rokoch sa dostal do južanského zajatia. Dostal sa z neho v apríli 1863, pri výmene zajatcov. Ešte s barlami sa vrátil k pluku, ktorý v tom čase brázdil na pancierových delových parníkoch rieky Mississippi a Yazoo. Pridelili ho na parník Mound City, ktorému sám velil. Po strastiplných týžňoch plavby sa opäť presunul k pozmeným silám a bol aj pri dobytí kľúčového mesta Vicksburg Severanmi v lete 1863.
V auguste 1863 bol kapitán Gallik už nielen veliteľom roty či lode, ale celého pešieho pluku. Bolo to preňho obrovské uznanie a nepochybne i odmena za skvelé vojenské výsledky. Jeho najvyššou dosiahnutou vojenskou métou bola hodnosť majora 58. pešieho pluku z Ohio, ktorú získal 20. októbra 1864. Pri svojom pluku ostal až do konca vojny a oficiálneho vyradenia z vojenskej služby.
V máji 1881, vo veku 66 rokov, sa Gallik rozhodol vrátiť do vlasti. Posledné roky svojho života prežil v Košiciach u svojho syna Gejzu. Zomrel 18. júna 1885. Na jeho poslednej rozlúčke, na starom evanjelickom cintoríne, sa zišiel mnohopočetný dav. Smútočný prejav predniesol jeho spolubojovník z čias uhorskej revolúcie a zakladateľ strednej priemyselnej školy v Košiciach Jozef Szakkay.
(Zdroj: Mgr. Tomáš Ondrejšík, Verejná knižnica Jána Bocatia v Košiciach)

Odporúčané články
Invalidná dôchodkyňa Zlatica Labancová sa po smrti manželka a dcéry stará o dve vnúčatá a svoju ďalšiu postihnutú dcéru. Aj napriek problémom urobila všetko preto, aby vnúčatá neskončili v detskom domove. Doposiaľ bývali v unimobunke v zariadení Oáza – nádej pre nový život v Bernátovciach, kde si kúrili drevom.
Dopravný podnik mesta Košice (DPMK) upozorňuje na výluku električiek na rýchlodráhe. Potrvá od soboty 22. novembra do nedele 30. novembra 2025. Dôvodom výluky električkovej dopravy na rýchlodráhe je servisná údržba.
O zmene nebezpečnej križovatky pri amfiteátri na Festivalovom námestí sa hovorí už dlhé roky. Obyvatelia Košíc si môžu všimnúť obrovské žeriavy na stavbe polyfunkčného objektu, zmenu dopravy je badať na časti Starej spišskej cesty. Práce na zmene križovatky mali podľa magistrátu začať v septembri tohto roka. Prevažnú časť má budovať developer. Mesto sa finančne bude podieľať na prestavbe križovatky spolu s investorom CTR.