Na Slovensku je podľa prezidentky SR viac ako 660-tisíc ľudí, ktorí čelia chudobe

Na Slovensku je viac ako 660-tisíc ľudí, ktorí čelia chudobe, tvrdí prezidentka SR Zuzana Čaputová. Sú to predovšetkým deti, mladí ľudia, rodičia samoživitelia alebo osamelo žijúci dôchodcovia. Podľa prezidentky ide o skupinu ľudí, ktorá v kontexte zvyšovania cien potrebuje reálnu pomoc. Informovala o tom prezidentka na tlačovej konferencii po rokovaní za okrúhlym stolom v súvislosti so zdražovaním a jeho nepriaznivými dopadmi najmä na sociálne slabšie skupiny. Na rokovaní sa zúčastnila prezidentka Zuzana Čaputová, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Samuel Vlčan (OĽaNO), zástupcovia najväčších potravinových reťazcov, predstavitelia Slovenskej aliancie moderného obchodu, Zväzu obchodu Slovenskej republiky, Potravinovej banky Slovenska, Slovenskej katolíckej charity a Slovenského Červeného kríža.
„To, čomu musíme zabrániť je plytvanie potravinami, a na druhej strane zabezpečiť to, aby potravinové prebytky, ktoré sú v obchodných reťazcoch a v obchodoch sa čo najefektívnejším spôsobom mohli dostávať ľuďom, ktorí to najviac potrebujú,” uviedla prezidentka s tým, že okrem spomenutej skupiny ľudí je tu ďalšia, a to utečenci pre vojnový konflikt na Ukrajine. Obavy z nedostatku potravín však v slovenských obchodoch vyvrátila. „Potravín je a bude dosť. Nie je dôvod na paniku. Sme v jednotnom európskom trhu a toto je niečo, čo má a bude garantovať to, že sme v potravinovom bezpečí,” potvrdila.
Sociálne slabším skupinám obyvateľstva by mala pomôcť efektívnejšia distribučná sieť pre doručovanie pomoci z potravinových prebytkov, ktoré majú reťazce cez charitatívne organizácie s tým, že už dnes funguje distribuovanie potravinových prebytkov aj prostredníctvom charity pre tých, ktorí takúto pomoc potrebujú najviac. Problém však prezidentka vidí v tom, že charitatívne organizácie pre túto činnosť nemajú dostatok finančných a technických prostriedkov. V zahraničí sa to podľa jej slov rieši najmä dotáciami zo strany štátu.
Pri pomoci zo strany štátu v hodnote niekoľko sto tisíc eur, by sa podľa jej slov dokázali distribuovať potraviny v hodnote miliónov eur. „Usmernenie, ktoré by pomohlo, aby potraviny, ktoré tvoria 60 až 80 percent z prebytkových potravín ako pečivo, ovocie a zelenina mohli obchodné reťazce darovať cez charitatívne organizácie,” dodala prezidentka s tým, že mnohé obchodné reťazce tieto potraviny neposkytujú, keďže sa radia medzi rizikové, vzhľadom na ich trvanlivosť.
Prezidentka sa poďakovala charitatívnym organizáciám a obchodným reťazcom, ktoré v čase vojny na Ukrajine pomáhajú tým, ktorí to potrebujú. Obchodné reťazce navyše darovali či už vo vecnej alebo finančnej podobe pomoc v hodnote 2,8 milióna eur. Ďalšia pomoc, ktorá je dohodnutá vo forme potravinovej pomoci má hodnotu takmer jedného milióna eur.
Európska únia (EÚ) je podľa slov ministra Vlčana celosvetovo najväčším exportérom potravín. Produkcia potravín v EÚ je o 70 percent vyššia nad spotrebou obyvateľov EÚ, preto sa nikto nemusí obávať nedostatku potravín. „Samozrejme to, čo spôsobila kríza, nielen covidová, ale aj brutálna vojna na Ukrajine je nárast cien nafty, plynu, čo teraz spôsobuje rast cien elektriny, palív, hnojív, čo je veľmi dôležité pre poľnohospodárstvo a tým pádom aj nárast cien komodít. To sú tiež problémy, ktoré vláda SR aktívne rieši,” podčiarkol Vlčan.
Novela o potravinových reťazcoch, ktorú pripravil agrorezort má za cieľ, aby sa prísun potravinových prebytkov sociálne slabším zjednodušil. „Na Slovensku sa celkovo na jedného obyvateľa vyprodukuje 160 kilogramov takýchto prebytkov, ktorých časť končí ak potravinový odpad a je najjednoduchšie, aby sme takéto potraviny, keď sú ešte v obchodných reťazcoch a už prešli cez dobu minimálnej trvanlivosti ale stále sú to bezpečné potraviny, aby sa dostali tým, ktorí to najviac potrebujú,” skonštatoval minister.
Obchodné siete sú podľa predsedu Slovenskej aliancie moderného obchodu Martina Krajčoviča schopné vygenerovať a spolu s charitami odovzdať ľuďom v núdzi na Slovensku zhruba ročne 2 500 až 3 000 ton potravín. „Ak by sa prijali opatrenia, o ktorých sme dnes diskutovali, tak by sme vedeli túto pomoc viac ako zdvojnásobiť, čím by sa pomoc dostala oveľa širšiemu spektru ľudí na Slovensku bez ohľadu na to, či ide o občanov Slovenske republiky alebo ide o utečencov, ktorí dočasne prišli na Slovensko kvôli tomu, že utekajú pred vojnovým konfliktom,” uzavrel Krajčovič.
Zdroj: (SITA, qq;bfe)
Odporúčané články

Nachádza sa v areáli Bytového podniku mesta Košice (BPMK), v mestskej časti Vyšné Opátske. Za akých okolností môže mesto nechať vrak odtiahnuť pre agentúru SITA objasnil Matúš Ziarko z referátu správy a údržby ciest košického magistrátu.

Inteligentné zariadenia dnes riadia osvetlenie ulíc, teplotu v budovách, senzory v továrňach a mnohé ďalšie systémy. Práve tieto zariadenia však môžu byť vstupnou bránou pre kybernetické útoky. Preto vládna jednotka CSIRT, pôsobiaca pod gesciou Sekcie kybernetickej bezpečnosti Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, otvorila v Košiciach nové Laboratórium hardvérovej a dátovej analýzy. Odborníci tu budú skúmať zraniteľnosti moderných technológií a pomáhať pri riešení kybernetických incidentov.

Rekreačná lokalita v mestskej časti Košice – Nad jazerom získala nový interaktívny prvok pre deti a rodiny. V štvrtok sa tam slávnostne otvoril náučný chodník, ktorý premenil bežnú prechádzku pri jazere na rozprávkové dobrodružstvo. Jeho symbolický krst prebehlo bylinkovým čajom za účasti starostky Lenky Kovačevičovej.