Na Slovensku sa prehlbuje chudoba, narastá nespokojnosť a v politike je nebývalý zmätok, uviedla Zuzana Čaputová

Hlava štátu sa v prejave nevyhla kritike vlády aj opozície, poukázala na zhoršujúcu sa ekonomickú situáciu Slovákov, dotkla sa aj utečeneckej krízy, školstva či zdravotníctva. „Verejnosť dokonca stráca prehľad aj v tom, kto naozaj vládne a kto je v opozícii. Menšinové vládnutie sprevádza oslabovanie funkčnosti parlamentu – cez neotváranie a odsúvanie schôdzí až po nejasný spôsob podpory vlády,“ poukázala prezidentka. Ako ďalej dodala, aj v dobrých časoch by tento spôsob vládnutia krajinu neuveriteľne vyčerpával, my však v dobrých časoch nie sme.

Dôsledkom politickej krízy je podľa Čaputovej nielen to, že vláda má podľa prieskumov verejnej mienky veľmi nízku dôveryhodnosť, ale aj to, že sa vytráca autorita štátu, ako aj autorita demokracie. „K tomuto významne prispieva tiež časť opozície, ktorá čoraz tvrdšie útočí nielen proti svojim oponentom, ale aj proti demokracii samotnej,“ doplnila prezidentka.

Ako pokračovala, sociologické dáta potvrdzujú, že miera nespokojnosti ľudí dosahuje rekordy. Až 84 percent občanov si myslí, že naša spoločnosť nejde dobrým smerom. Tento parameter je na Slovensku skúmaný od roku 1998 a za celých 24 rokov nikdy nedosiahol takúto kritickú hodnotu. Čaputová podčiarkla, že cieľom politiky nemá byť odstránenie protivníka. „Takto to ďalej na Slovensku ísť nemôže bez toho, aby boli ničené zvyšky dôvery verejnosti a súdržnosti našej spoločnosti. Ak to vládna koalícia nedokáže zvrátiť, potom nám hrozí, že politická kríza prerastie do vážnej krízy demokracie. V takom prípade bude lepšie umožniť občanom nanovo si vybrať svojich volených zástupcov,“ vyhlásila prezidentka v pléne.

Hlava štátu sa v prejave venovala aj zhoršujúcej sa ekonomickej situácii Slovákov. Počet ľudí ohrozených chudobou narástol o približne 45-tisíc a celkovo doň spadá už okolo 660-tisíc ľudí. Po prvý raz narástol podiel chudobných vo všetkých krajoch Slovenska. V riziku chudoby sa u nás ocitá každá tretia domácnosť jednorodičovských rodín a osamelých seniorov a každá tretia domácnosť rodín s troma a viac deťmi. V riziku chudoby je podľa prezidentky takmer každé šieste dieťa. „Zrejme sa zhodneme, že keď je spoločnosť chudobná, tak je nesúdržná a frustrovaná. Narastá v nej nespokojnosť a zvyšuje sa sociálne napätie, čo napokon môže viesť až k destabilizácii a postupnej radikalizácii spoločnosti,“ zdôraznila Čaputová.

Jednou z najväčších výziev v budúcom roku bude zvládnutie energetickej krízy. Slovensko podľa prezidentky veľmi úspešne diverzifikovalo dodávky energií a bezprostredný nedostatok počas nadchádzajúcej vykurovacej sezóny nehrozí. Napriek kompenzáciám budú niektoré domácnosti ohrozené existenčnou chudobou, podotkla. „Preto by bolo správne pomôcť týmto skupinám prekonať energetickú krízu prostredníctvom cielenej podpory, ktorú som viackrát ako možné riešenie už navrhovala v podobe príspevku na bývanie. Ten dorovnáva najviac zasiahnutým domácnostiam príjem v prípade, že ich náklady na bývanie prekročia únosnú mieru,“ navrhla prezidentka. Upriamila tiež pozornosť na to, že ženy sú na Slovensku stále v horšej ekonomickej situácii ako muži. Priemerný plat žien je o 275 eur nižší ako u mužov. S tým súvisí, že priemerná výška starobného dôchodku ženy je takmer o 100 eur nižšia ako u muža dôchodcu.

Čaputová zároveň vyzdvihla viaceré pozitívne výsledky vlády premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO). Spomenula reformy vysokého školstva, súdnictva, verejného obstarávania, reforma národných parkov, stratégiu dlhodobej starostlivosti či dva prijaté balíky opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia. Poukázala na nedostatky návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok, zároveň však vyzvala poslancov na jeho schválenie. „Vláda doteraz nedeklarovala spôsob, ako sa vyrovná so sankciami dlhovej brzdy, keďže na rok 2022 sa predpokladá hodnota dlhu nad úrovňou piateho pásma dlhovej brzdy. Ani dnes, len pár dní pred hlasovaním o rozpočte, nie je zrejmé ani to, či v dôsledku jeho schválenia neprídeme o financie z plánu obnovy,“ poukázala Čaputová. Rozpočtové provizórium by však podľa jej slov bolo prehrou pre všetkých, preto dúfa, že rozumný kompromis vo vzťahu k vecným a mnohokrát opodstatneným výhradám voči návrhu rozpočtu prinesie potrebnú podporu pre jeho schválenie.

Prezidentka zároveň ostro odsúdila verbálne útoky politikov voči svojim oponentom či novinárom, ktorých práca je pre fungovanie demokracie nenahraditeľná. Za neprípustné považuje aj šírenie nenávisti, dehumanizáciu a ponižovanie názorového oponenta. Pripomenula, že nenávisť stála len nedávno životy dvoch nevinných mladých ľudí. K budovaniu dôvery v právny štát a jeho inštitúcie podľa Zuzany Čaputovej neprispieva ani stále prebiehajúca polemika ohľadom spôsobu používania paragrafu 363 Trestného poriadku. Zdôraznila, že orgány činné v trestnom konaní musia dbať na to, aby nedochádzalo k pochybeniam, ktoré spravidla znamenajú zásah do ľudských práv. Každé jedno aj individuálne zlyhanie, môže byť využité na spochybnenie všetkých prebiehajúcich vyšetrovaní či právoplatných rozhodnutí súdov, čo sa podľa nej aj deje. „Očividné je to najmä na tlačových konferenciách predstaviteľov jednej politickej strany, ktorí vystupujú súčasne v pozíciách advokátov, svedkov či obvinených a svoje vlastné obavy prezentujú verejnosti ako ohrozenie demokracie,“ narážala prezidentka na tlačové konferencie strany Smer-SD.

V oblasti školstva Čaputová ocenila dlho očakávanú kurikulárnu reformu a to, že vláda od septembra pristúpila k zvýšeniu platov pedagogických a nepedagogických zamestnancov škôl. V oblasti zdravotníctva kritizovala odkladanie riešenia, vyjednávanie na poslednú chvíľu a často menené podmienky, ktoré „urobili aj z tejto situácie drámu”. Ako povedala, stretla sa s viacerými lekármi, ktorí výpovede podali a nemá dôvod pochybovať o čestnosti ich návrhov. Dodala, že všade, aj medzi lekármi, sa nájdu aj ľudia, ktorí ľudsky či odborne zlyhávajú, no odmieta živenie novej vlny nenávisti voči lekárom.

Z hľadiska bezpečnosti žijeme podľa hlavy štátu časy, ktoré sú najrizikovejšie v novodobej histórii Slovenska. Zároveň sa práve v týchto mesiacoch potvrdzuje, že prínos nášho členstva v Severoatlantickej aliancii nikdy nebol jasnejší ako dnes. „Je veľmi dôležité, že dobiehame aj zameškané investície do našej obrany,“ doplnila prezidentka. Okrajovo sa dotkla aj témy migračnej krízy. Podľa nej je správne, že riešenie sa už hľadá na európskej úrovni a má spočívať najmä v ochrane vonkajšej schengenskej hranice. Slovensko je podľa slov prezidentky terčom hybridnej vojny, ktorej cieľom je oslabiť naše inštitúcie, podkopať dôveru v demokraciu, vytrhnúť Slovensko z politického Západu a získať ho znovu pod ruskú sféru vplyvu. V schopnosti odlíšiť fakty od lží patríme podľa jej slov medzi najhoršie spomedzi všetkých štátov v našom regióne. Na záver občanov a politikov vyzvala k spájaniu síl napriek rozdielnym názorom.

Zdroj: SITA, ma, DSe, kh