Najväčší podiel nelegálnych migrantov tvoria ľudia utekajúci pred konfliktom v Sýrii
Od konca minulého roku evidujeme na území Slovenska zvýšený počet migrantov, ktorí prichádzajú zo západného Balkánu, čomu sa prispôsobovalo aj koordinovanie výkonu služby policajtov v rámci krajských riaditeľstiev. Uviedol to v podcaste Ministerstva vnútra SR Zvnútra o vnútre riaditeľ Úradu hraničnej a cudzineckej polície PPZ Róbert Gucký.
„Tento rok evidujeme už zhruba 180-percentný nárast oproti minulému roku, celkovo je nárast okolo 480 percent. Ide približne o 5 400 nelegálnych migrantov v rámci sekundárnej migrácie,” uviedol Gucký
Najväčší podiel nelegálnych migrantov tvoria utečenci zo Sýrie, čo sú ľudia utekajúci pred vojnovým konfliktom. „Aj európsky parlament upozornil členské krajiny únie, že k občanom Sýrie treba pristupovať ako k utečencom, teda pokúsiť sa riešiť ich status, no toto sa nám, žiaľ, v rámci EÚ veľmi nedarí. V najväčšej miere sú utečenci najmä muži v mladom veku, prípadne rodiny s deťmi, ku ktorým sa snažíme pristupovať osobitne,” uviedol Gucký s tým, že dôvodom migrácie je okrem konfliktov v Sýrii a v Afganistane aj zmena klímy v rámci celého sveta, no taktiež ide o tzv. ekonomickú migráciu, a teda snahu dostať sa do krajiny s lepšími sociálnymi podmienkami.
O migrantoch nachádzajúcich sa na území Slovenska Gucký uviedol, že „používajú Slovensko ako tranzitnú krajinu. Ich trasa ide cez západné Slovensko a potom hneď do Čiech. To znamená, že za hodinu až dve dokážu prejsť naším územím. Nemajú záujem ostať na našom území, pretože aj keď ich chytíme a ponúkneme im napríklad možnosť medzinárodnej ochrany, tak ju zásadne odmietajú, ako aj použitie krízového ubytovania. Jediný cieľ ich cesty je dostať sa do Českej republiky a do Nemecka. Pre Slovensko sa to zdá byť dobrá správa, no nie je dobrá pre Európu,” vysvetlil Gucký.
V zmysle hraničných kontrol s Českou republikou a problémami na cestách, ktoré s kontrolami súvisia, Gucký povedal, že tento postup nie je adekvátny. „Momentálne sú s Českou republikou veľmi ťažké rokovania, v podstate sú na bode nula, je tu neochota komunikovať alebo spolupracovať,” uviedlo Gucký s tým, že Slovenská republika sa snažila riešiť túto otázku aj na stretnutí ministrov vnútra Českej republiky, Maďarska a Rakúska, kde predstavili návrh riešenia, s ktorým sa na rokovaní všetci stotožnili. „Praktické riešenie si však Česká republika vysvetlila po svojom a naďalej navracia osoby, ktoré sú nenavrátiteľné,” vyjadril sa Gucký.
Šéf hraničnej a cudzineckej polície taktiež prízvukuje, že Slovensko sa snaží rešpektovať právo pohybu. „V tomto kontexte môžem vyzdvihnúť spoluprácu s maďarskými orgánmi, poslali sme 40 policajtov do Maďarska na hranicu so Srbskom, maďarská strana posilnila kontrolu vlakov z Budapešti, ktoré smerujú na Slovensko, do Čiech a Nemecka, zvýšili sme počet hliadok v prihraničnom území s Maďarskom za našimi hranicami a aktuálne pripravujeme ponuku pre ostatné krajiny, aby sa k nám pripojili a mohli sme tak vytvoriť spoločné hliadky s Českou republikou na maďarskom území. Snažíme sa teda, aby kolóny na hraniciach nevznikali,” uzavrel Gucký.
Zdroj: (SITA, mt, kv)
Odporúčané články
Ako informovalo na sociálnej sieti Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, nehoda sa stala v ranných hodinách, v smere na Furču. Vodič autobusu linky 55 dostal na namrznutej vozovke šmyk, následne prešiel do protismeru a napokon zišiel dole svahom.
Vodárenský systém Starina-Košice vstupuje vďaka najnovšej investícii v hodnote takmer 60 miliónov eur do rozhodujúcej etapy modernizácie. Úpravňa vody v Stakčíne, ktorá od roku 1984 drží chrbticu zásobovania veľkej časti východného Slovenska, prejde rozsiahlymi technologickými zásahmi. Dosiahne sa nielen dlhodobé zabezpečenie kvality dodávanej vody, ale zabezpečí sa aj istota dodávok tak, aby sa na vodu zo Stariny mohlo dlhodobo spoliehať ďalších približne štyridsať obcí v desiatich okresoch východného Slovenska.
Štát, mestá aj obce obstarávajú od minulého leta výrazne menej transparentne. Počet súťaží na bežné tovary a služby klesol na tretinu oproti počtu spred augusta 2024. Dôvodom sú zmeny, ktoré pre verejné obstarávanie presadil vtedajší minister investícií Richard Raši (Hlas-SD). Uviedla to Nadácia Zastavme korupciu s tým, že na tieto riziká už vtedy upozorňovala. Po roku zanalyzovala spolu s kanceláriou AGM Partners zmeny v nákupoch. Výsledky podľa nadácie nepotešia najmä v čase konsolidácie, kde sa ráta každé euro.