Najviac času v práci strávia zamestnanci v juhovýchodnej Európe

Najviac času v práci strávia zamestnanci v juhovýchodnej Európe. Jednoznačným lídrom v tomto smere je Turecko, kde sa priemerná dĺžka pracovného týždňa podľa údajov Eurostatu šplhá až k 49 hodinám. Pri 5-dňovom pracovnom týždni by to znamenalo takmer 10 hodín denne.

Nadpriemerne vysoké týždenné pracovné časy vykazujú aj krajiny na Balkáne, ktoré nie sú členmi Európskej únie (EÚ) – Srbsko, Severné Macedónsko či Čierna Hora. Z krajín EÚ najdlhšie pracujú Gréci, ktorí v práci strávia týždenne v priemere až 44,2 hodiny. 

Podľa analytika Ľubomíra Koršňáka zamestnanci v sektore ubytovacích a stravovacích služieb trávia zvyčajne v práci výrazne viac času ako zamestnanci v iných odvetviach.

„Úplne najdlhší pracovný týždeň v priemere v EÚ nájdeme v poľnohospodárstve (až 45,8 hodiny). Nadpriemerne dlhý pracovný týždeň vykazujú aj stavebníctvo, ťažba, doprava a skladovanie či profesionálne a odborné činnosti, v priemere v EÚ okolo 42 – 42,5 hodiny týždenne. Viaceré z týchto odvetví sú charakteristické vyšším zastúpením živnostníkov. S výnimkou Rumunska naozaj platí, že čas strávený v práci je v priemere vyšší u živnostníkov (v priemere v EÚ 47 hodín týždenne) ako u zamestnancov (40,2 hodiny týždenne),“ tvrdí analytik.

Najkratší pracovný čas v Nórsku a Dánsku 

Vo viacerých krajinách EÚ strávia živnostníci prácou týždenne viac ako 50 hodín (najviac v Belgicku – až takmer 53 hodín, najmenej v Rumunsku – necelých 40 hodín). Na opačnom konci rebríčka, t. j. medzi odvetviami, kde zamestnaní strávia v práci v priemere počas týždňa najmenej času, nájdeme vzdelávanie, verejnú správu, zdravotníctvo a sociálne služby (v priemere v EÚ menej ako 40 hodín týždenne), ale aj energetiku či spracovateľský priemysel (v priemere v EÚ 40,5 – 40,7 hodiny). Dlhší pracovný čas nemusí ešte nevyhnutne znamenať aj vyšší pracovný výkon. 

Najkratší pracovný čas v Európe je v krajinách na severe Európy – v Nórsku a Dánsku – v priemere dokonca pracovný týždeň nepresahuje 40 hodín. Kratší pracovný čas však tieto krajiny často nahrádzajú vyššou produktivitou práce. HDP na odpracovanú hodinu tam patrí medzi najvyššie v Európe. 

Patríme medzi workoholikov?

Pri pohľade na dĺžku odpracovaných hodín počas týždňa sa zdá, že Slováci a Česi nepatria medzi absolútnych „workoholikov“ Európy. Česi sú v rámci EÚ v dĺžke pracovného času mierny nadpriemer, v priemere za jeden týždeň odpracujú 41,7 hodiny, čo je približne o pol hodiny viac ako je priemer EÚ. Slováci sa priemeru nevymykajú takmer vôbec – týždenne v priemere odpracujú 40,2 hodiny, čo je približne o 5 minúť menej, ako je priemer EÚ a, naopak, o 5 minút viac ako priemer eurozóny.

Ani z pohľadu rozloženia dĺžky pracovného času medzi odvetvia sa obe krajiny v zásade nevymykajú štandardu EÚ – najdlhšie sa pracuje v oboch krajinách v stavebníctve, poľnohospodárstve a turizme, najkratší pracovný týždeň vykazujú vzdelávanie, energetika, verejná správa či spracovateľský priemysel.

Slovensko nevybočuje 

Aj na Slovensku a v Česku platí, že o niečo dlhšie pracujú živnostníci ako zamestnanci. Rozdiel v dĺžke pracovného týždňa týchto dvoch skupín zamestnaných je však o niečo menší ako v priemere v EÚ.

Počet odpracovaných hodín zamestnancov je tak v rámci EÚ jemne nadpriemerný – 40,4 hodiny na Slovensku, 40,7 hodiny v Česku vs 40,2 hodiny v priemere v EÚ a, naopak, u živnostníkov podpriemerný – 45,5 hodiny na Slovensku, 46,4 hodiny v Česku vs 47,0 hodiny v priemere v EÚ. Počtom odpracovaných hodín teda slovenský pracovný trh zásadnejšie nevybočuje z rámca ostatných krajín EÚ.