Najviac úmrtí pri železničných nehodách bolo na Slovensku
Počet ľudí, ktorí zomreli pri železničných nehodách, v Európskej únii (EÚ) v roku 2021 klesol na 683. V porovnaní s rokom 2010 je to pokles o 562 úmrtí, a teda 45 percent, a s rokom 2020 je to pokles o jedno percento.
Úmrtia pri železničných nešťastiach za obdobie rokov 2010 – 2021 postupne klesajú, hoci pokles v roku 2020 ovplyvnil aj výrazný pokles osobnej železničnej dopravy v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19. Vyplýva to z údajov o železničnej bezpečnosti v Únii, ktoré na svojej webstránke zverejnil štatistický úrad Európskej únie Eurostat.
Predvlani miera ľudí zabitých pri železničných nehodách na milión obyvateľov v celej EÚ predstavovala 1,5 človeka. Najvyššia miera týchto obetí na milión obyvateľov bola vo východnej Európe. Na prvej priečke bolo Slovensko (5,7), za ktorým nasledovali Maďarsko (4,9) a Poľsko (3,9). Najnižšiu mieru usmrtených osôb pri železničných nešťastiach zaznamenali Írsko (0,2), Španielsko (0,3) a Grécko a Holandsko (zhodne 0,6). Menej ako jedno úmrtie pri železničnej nehode na milión obyvateľov v roku 2021 zaznamenalo celkovo deväť členských štátov EÚ, okrem zmienených to boli aj Slovinsko, Taliansko, Estónsko, Francúzsko a Dánsko.
Viac ako polovicu – 59 percent – úmrtí na železnici tvorili neoprávnené osoby na koľajach. Viac ako jedna tretina (34 %) sa stala na železničných priecestiach. Údaje Eurostatu nezahŕňajú úmrtia v dôsledku samovraždy, ktoré majú samostatnú štatistiku.
V roku 2021 sa v EÚ stalo 1 389 závažných železničných nehôd. Od roku 2010 takéto nehody zaznamenali klesajúci trend. V porovnaní s rokom 2010 ich bolo predvlani o 840 menej, čo je pokles o 38 percent.
Zdroj: (SITA, dm, ns)
Odporúčané články
Dopravný podnik mesta Košice, a. s. pripomína cestujúcej verejnosti, že v termíne od pondelka 2. marca 2026 do piatka 6. marca 2026 budú linky MHD premávať podľa cestovných poriadkov platných pre pracovné dni – školské prázdniny.
Kamil Šaško navštívil Detskú fakultnú nemocnicu Košice, kde sa oboznámil s aktuálnym stavom stavebných úprav pripravovaného pracoviska magnetickej rezonancie pre detských pacientov. Počas návštevy absolvoval prehliadku priestorov budúceho pracoviska a s vedením nemocnice rokoval aj o ďalších investičných projektoch, ktoré majú podporiť rozvoj pediatrickej zdravotnej starostlivosti na východnom Slovensku.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
