Nasledujúce roky investuje rezort obrany viac ako 100 miliónov do letiska Sliač, tvrdí minister Naď (FOTO)
Nasledujúce roky investuje rezort obrany viac ako 100 miliónov do letiska Sliač, tvrdí minister Jaroslav Naď (OĽaNO). Do údržby zanedbanej infraštruktúry investuje rezort obrany historicky najviac peňazí. Informoval o tom minister obrany na sociálnej sieti
„Pôjde napríklad o budovanie nových rolovacích dráh, trafostanice, vstupných brán, či výmenu letiskového prehľadového radaru. Ďalšie infraštrukturálne projekty v Sliači budú zabezpečované prostredníctvom agentúry Organizácie severoatlantickej zmluvy (NATO) pre podporu a obstarávanie (NATO Support and Procurement Agency – NSPA) a z Programu bezpečnostných investícií NATO (NSIP),” spresnil Naď.
>>>VIAC FOTO NÁJDETE V GALÉRII<<<
Minister tiež informoval o tom, že poliklinika na letisku Sliač zabezpečuje úkony pre budúcich letcov, ktoré sú potrebné pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti uchádzačov vo vojenskom letectve. Poskytuje tiež prehliadky profesionálnych vojakov a zamestnancov vojenského letectva. Počas minulého roka zdravotníci vykonali takýchto letecko-lekárskych vyšetrení viac ako 600, pričom 200 z nich bolo pre civilov. S vedením zariadenia sa minister obrany rozprával o ďalších zdravotníckych činnostiach, ktoré v regióne zabezpečujú, ako aj možnosti ďalšej spolupráce na úrovni rezortu.
Zdroj: (SITA, ta;bfe)
Galéria
Odporúčané články
Po zimnej prestávke sa v „esíčku“ na Kavečianskej ceste opätovne začínajú stavebné práce v rámci modernizácie a rozšírenia 400-metrového úseku medzi strelnicou na Podhradovej a Vyhliadkovou vežou, ktorý je v havarijnom stave. V utorok dôjde na tomto úseku k zmene organizácie dopravy.
Mesto Košice, v spolupráci s Visit Košice a Creative Industry Košice, vyhlásilo začiatkom marca grantovú výzvu na rok 2026. V rámci nej sú otvorené dva programy.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
