Návrhom minimálnych zdravotných odvodov štát obchádza iné problémy, tvrdí Inštitút zamestnanosti
Zavedenie minimálnych zdravotných odvodov obchádza zásadné problémy pracovnej a daňovej legislatívy. V zásadnej pripomienke k návrhu novely zákona o zdravotných poisťovniach to uviedol Inštitút zamestnanosti.
“Inšpektoráty práce dlhodobo ignorujú fiktívne čiastkové úväzky, zneužívanie dohôd o vykonaní práce či ignorovanie iných ustanovení Zákonníka práce, najmä nútené živnosti,” konkretizoval inštitút. Zároveň dodal, že finančná správa a zdravotné poisťovne nespolupracujú s okolitými krajinami na odhaľovaní ľudí, ktorí si na Slovensku priznávajú iba časť príjmu a z neho platia nízke odvody.
Ministerstvo zdravotníctva SR predložilo návrh novely zákona o zdravotných poisťovniach do pripomienkového konania. Návrh počíta s uplatňovaním minimálneho mesačného vymeriavacieho základu v zdravotnom poistení aj pre zamestnanca, a to od začiatku budúceho roka. Najnižšie možné zdravotné odvody pre zamestnanca by sa mali počítať z minimálnej mesačnej mzdy. Pri predpokladanej minimálnej mzde na rok 2023 v sume 700 eur by tak najnižší možný zdravotný odvod pre zamestnanca v budúcom roku dosiahol 98 eur. Ak by zdravotný odvod vypočítaný z hrubého zárobku nedosiahol túto výšku, navrhuje sa, aby zamestnanec doplatil sumu rozdielu, vrátane rozdielu v odvode zamestnávateľa. Rezort očakáva, že týmto krokom sa príjmy zdravotných poisťovní v budúcom roku zvýšia o 85,8 milióna eur. Vymeriavací základ nižší ako minimálna mzda má v súčasnosti 258,3 tisíca zamestnancov.
Zdroj: (SITA, su;avl)
Odporúčané články
Farnosť sv. Alžbety už čoskoro predstaví v Dóme sv. Alžbety nový oltárny celok, Oltár Poslednej večere. Ide o rekonštrukčnú prezentáciu zaniknutého Oltára Poslednej večere. Ako farnosť objasnila, spraví tak pri príležitosti vrcholiaceho jubilejného roka, na sviatok patrónky mesta sv. Alžbety Uhorskej a pri príležitosti životného jubilea košického arcibiskupa Bernarda Bobera.
Väčšina Slovákov pociťuje nostalgiu za obdobím socializmu. Až 60 percent obyvateľov verí, že život v bývalom režime bol lepší ako dnes. Podľa prieskumu DEKK Inštitútu má pozitívny obraz o socializme približne 65 percent ľudí, zatiaľ čo len niečo vyše 28 percent si myslí, že za socializmu bolo horšie než dnes. Údaje odhaľujú komplexné príčiny tohto javu a upozorňujú na riziká, ktoré z neho pre súdržnosť spoločnosti vyplývajú. Anketou na našej facebookovej stránke sme chceli zistiť, aký názor majú Košičania.
