Nemecko bude robustne participovať na prítomnosti jednotiek NATO na Slovensku

Nemecko bude robustne participovať na prítomnosti jednotiek Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) na Slovensku. Zároveň budú na Slovensko dodané vojenské systémy Patriot. Po dnešnom mimoriadnom rokovaní vlády to povedal minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO). Podľa šéfa rezortu obrany sa tak na Slovensku objavia moderné a účinné systémy protivzdušnej obrany. Nemecko spoločne s Holandskom k nim vyšle aj personál, ktorý bude súčasťou vytvorenej predsunutej jednotky IFP na území Slovenskej republiky.
Minister zároveň uviedol, že prebiehajú intenzívne rokovania aj s Českou republikou, Poľskom a Maďarskom. Slovensko tiež požiadalo Spojené štáty americké o dodanie systémov Sentinel, teda pasívne senzory na ochranu východnej hranice Slovenska. V prípade, ak USA požiadavke vyhovejú, nasadia aj 40 člennú posádku, ktorá by sa o systémy starala. Naď dodal, že v nasledujúcich týždňoch predloží vláde SR materiál, v ktorom ju bude žiadať o súhlas s prítomnosťou jednotky, ktorá bude mať približne 1 200 zahraničných účastníkov na území Slovenska. „Dnes sa Slovenská republika pridala k Maďarsku, k Bulharsku a Rumunsku a pripravuje našich spojencov z NATO do predsunutej prítomnosti aj na území Slovenskej republiky,” potvrdil Naď.
Naď spresnil, že pokiaľ by sa Slovensku podarilo dosiahnuť dohodu na vojenskej podpore zo strany spojencov, cena technológií, ktoré by sa dostali na Slovensko, by prevýšila jednu miliardu. Jednotka na území Slovenska by predstavovala veľkosť zhruba 1 500 vojakov, vrátane slovenských. „Jej umiestnenie by bolo na viacerých lokalitách. Predpokladáme, že primárne vo vojenských výcvikových priestoroch,” skonštatoval minister.
V súvislosti so šírením nepravdivých informácií minister vyzval občanov k tomu, aby si informácie overovali. „Civilné obyvateľstvo nevoláme ani v rámci záloh a už vôbec nie v rámci mobilizácie,” zdôraznil minister.
Zdroj: (SITA, jme;bfe)
Odporúčané články

Mestské zastupiteľstvo v Košiciach vzalo na vedomie petíciu proti výstavbe na Námestí osloboditeľov. Zároveň zaviazalo primátora mesta Košice Jaroslava Polačeka (nezávislý) zriadiť pracovnú skupinu k problematike.

Ako informovalo na sociálnej sieti, práce súvisia s výmenou poškodených káblových vedení verejného osvetlenia.

V Košiciach žilo pred druhou svetovou vojnou približne 60-tisíc obyvateľov, z nich bolo približne 12 500 Židov. Väčšina žila v južnej časti mesta, kde vyrástli i viaceré synagógy, približuje pre agentúru SITA kurátorka Galérie Ľudovíta Felda v Košiciach Jana Teššerová. Deportácie Židov z Košíc sa začali až v roku 1944, keďže mesto od prvej viedenskej arbitráže v roku 1938 patrilo pod Maďarsko. Deportovaných bolo 15 807 Židov, a to nielen zo samotného mesta, ale aj z blízkeho okolia.