Neprispôsobivých susedov bude možné pokutovať
Od začiatku februára začína na Slovensku platiť novela bytového zákona. Vlastníkom bytov umožní dôraznejšie sa vysporiadať so susedmi, ktorí si nerobia ťažkú hlavu s pravidlami spolunažívania v jednom bytovom dome.
Nástrojom, ktorý sa má stať bičom na susedov, ktorí napríklad fajčia v spoločných priestoroch, nedodržiavajú nočný pokoj, alebo si nepoupratujú po svojich domácich miláčikoch, má byť domový poriadok. Schváliť ho musí nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov v dome a podľa Združenia pre lepšiu správu bytových domov sa stane právne záväzným dokumentom vrátane sankcií za jeho porušovanie.
[ad][/ad]Preventívny charakter
„Účelom zavedenia sankcií do domového poriadku je zlepšiť kvalitu bývania v bytových domoch prostredníctvom dobrého susedského spolunažívania podporeného dodržiavaním spoločných pravidiel,“ tvrdí predseda združenia Marek Perdík.
Podľa jeho slov zákon neurčuje výšku sankcií. Vlastníci si ju môžu určiť sami, ale nemalo by ísť o neprimerané pokuty. „Naše združenie odporúča prijať nižšie, ktoré by boli porovnateľné so sankciami udeľovanými napríklad mestskou samosprávou. Pri ich určení treba myslieť aj na to, že by mali plniť preventívny charakter a v prípade ich udelenia musia motivovať ich adresáta k tomu, aby už domový poriadok neporušoval. Okrem toho nemusia mať len finančný charakter, môže ísť aj o práce alebo verejné ospravedlnenie,“ hovorí M. Perdík.


Kto rozhodne a dokáže?
Druhou stranou mince je však dokazovanie porušenia domového poriadku a rovnako aj vymožiteľnosť sankcie v prípade jej udelenia. Tu je to rovnaké, ako v prípade neplatenia do fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu. Vymáhať ich má správca alebo predseda spoločenstva mimosúdnym i súdnym spôsobom.
„Veľký problém vidíme v tom, kto rozhodne o tom, či a kedy bol domový poriadok porušený. Sme toho názoru, že zakotvenie domového poriadku do bytového zákona neovplyvní správanie a spolunažívanie obyvateľov v bytovom dome. Zámerne pritom uvádzame pojem obyvatelia, pretože v bytových domoch nebývajú len vlastníci, ale aj nájomníci. S nimi nemá spoločenstvo vlastníkov žiadny právny vzťah,“ tvrdí viceprezidentka Združenia spoločenstiev vlastníkov bytov Ľubomíra Čapkovičová.
Podľa jej slov práva a povinnosti vlastníkov sú už určené zmluvami o spoločenstve a aj stanovami, ktoré si spoločenstvá mali aj doteraz možnosť prijať a v ktorých mohli stanoviť podmienky spolunažívania.
„Problémy v bytovom dome vlastníci riešili a riešia formou prijatia uznesení na zhromaždení vlastníkov,“ hovorí Ľ. Čapkovičová.

Ďalšia zmena, ktorú spomínaná novela prináša, je spôsob zverejňovania dlžníkov, ktorí neprispievajú zmluvnými preddavkami do fondu prevádzky, údržby a opráv. „Doteraz platilo, že správca alebo spoločenstvo môžu v dome zverejňovať zoznam dlžníkov, ktorí majú úhrnnú výšku nedoplatkov aspoň 500 eur. To však nezohľadňovalo regionálne rozdiely a ani skutočnosť, že niektoré domy si dokázali preddavky znížiť,“ zdôvodňuje potrebu novely právnik Marek Perdík. Od februára budú môcť zverejňovať spoločenstvá dlžníkov, ktorí majú úhrnnú výšku nedoplatkov na preddavkoch aspoň vo výške trojnásobku aktuálnej mesačnej sumy.
[ad2][/ad2]
Odporúčané články
Ako sme nedávno informovali, v Mestskej časti Západ sa rozmohli prípady vykrádania áut. Počet vlámačiek stúpol až štvornásobne a šíria sa dohady, že by to mohli mať na svedomí organizované skupiny. Oslovili sme starostu MČ Západ Marcela Vrchotu s otázkami, kedy by mohli začať dohliadať na bezpečnosť v rizikových oblastiach žandári aj ako sa dá predchádzať ďalším podobným prípadom.
Medzi Bratislavou a Košicami spustili nové letecké spojenie. Prvý let smeroval z hlavného mesta do metropoly východu, následne lietadlo s cestujúcimi z Košíc smerovalo do Bratislavy. Odštartovala tak vnútroštátna linka, ktorá prepojí dve najväčšie mestá na Slovensku. Linka bude lietať deväťkrát týždenne, cestujúcich odvezie moderný Airbus A321. Jeho kapacita je 239 sedadiel. Obsadenosť prvého letu z Košíc dosiahla 97 percent, letieť sa ním chystalo 233 cestujúcich.
Deň boja za slobodu a demokraciu ako štátny sviatok si 17. novembra pripomíname od roku 2001. Parlament 25. októbra 2001 schválil poslanecký návrh novely zákona o štátnych sviatkoch, pod ktorý sa podpísali poslanci SMK, KDH, DS a LDU. Dovtedy bol 17. november na Slovensku na rozdiel od Českej republiky len pamätným dňom.

