Nie je nepodarok ako nepodarok
V minulom vydaní prílohy rekonštrukcia:dnes sme zverejnili tip na nepodarok od nášho čitateľa (na fotografii dole). Z informácií, ktoré sme dostali od Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska to, čo sa zdá niektorým ľuďom ako nepodarok, ani zďaleka nemusí byť nepodarkom. Dokonca ani ďalší tip čitateľa, na fotografii hore.

Ako vyplýva z vyjadrení Marty Pajkošovej z Oddelenia prevencie architektonických a dopravných bariér ÚNSS, sú obe uvedené stavby v poriadku. Vodiace prvky pre zrakovo postihnutých majú presne stanovené pravidlá a odborníci z únie sú pravidelne prizývaní na konzultácie zhotoviteľmi stavby rekonštrukcie električkových tratí a uzlov práve preto, aby k žiadnym nepodarkom nedochádzalo. Prvky pre zrakovo postihnutých, ktoré sa umiestňujú na chodníkoch a priechodoch sú zahrnuté v projektovej dokumentácii podľa príslušných vyhlášok.
Princíp navrhovania hmatateľných povrchov spočíva podľa Marty Pajkošovej najmä v tom, aby pomohli postihnutému človeku v jednoduchšie sa orientovať v priestore a varovať ho pred nebezpečným miestom. Pre ľudí so zrakovým postihnutím sú pre pohyb a orientáciu dôležité vodiace línie, čo môže byť stena domu, okraj chodníka s trávnikom, alebo špeciálna reliéfna dlažba s drážkami.
Stĺp svetelnej signalizácie, ktorý nesie ovládanie akustickej signalizácie nie je považovaný za prekážku ak je umiestnený v strede signálneho pásu, ideálne sa umiestňuje v dosahu signálneho pásu maximálne vo vzdialenosti 200 mm od okraja signálneho pásu. Problém vzniká, keď sa na tieto vodiace línie umiestnia rôzne prekážky, ako reklamné pútače, či stoly so stoličkami alebo letné terasy. Na miestach kde chýbajú prirodzené vodiace línie sa preto podľa M. Pajkošovej dopĺňajú umelé vodiace línie. Ide najmä o dva typy hmatateľných povrchov tak ako je to v tomto prípade.
Foto: archív
Odporúčané články
Oddnes je časť parkovacích miest na Berlínskej ulici v košickej mestskej časti Sídlisko Ťahanovce spoplatnená. Ako informovala mestská časť na sociálnej sieti, k danému riešeniu dospeli po dlhoročných sporoch na základe dohody medzi mestskou časťou, mestom Košice a súkromným vlastníkom pozemkov, spoločnosťou MPV Družstvo.