Nosenie rúšok, ktoré prekrývajú dýchacie cesty, je podľa polície prevenciou
Nosenie rúšok, ktoré prekrývajú dýchacie cesty, je prevenciou. Pripomína to polícia vo svojom profile Hoaxy a podvody – Polícia SR na sociálnej sieti. Reaguje tak na dezinformácie, ktoré šíri účet s názvom Iveta Šamánková na sociálnej sieti. V ňom tvrdí, že rúška sú nariadené len ako pripomienka, „že je tu pandémia“ a chorí budú najmä tí, ktorí ich nosia.
„Pripomíname, že nikto na Slovensku nechce nosiť masky donekonečna, chceme ísť po vzore krajín ako Švédsko či Dánsko, kde vďaka vysokej zaočkovanosti rušia takmer všetky mimoriadne opatrenia,“ skonštatovala polícia. Konto na sociálnej sieti podľa polície bez akýchkoľvek podkladov klame, keď uvádza, aká skupina bola prvá chorá a falošne predpovedá, čo sa bude diať. „Ide o typ veľmi jednoduchého autora, ktorý sa pasuje do role vševediacej autority bez reálnych podkladov,“ dodali policajti.
Pripomenuli, že v tomto prípade nejde o masovo šírený hoax. „Kadencia zverejňovania dezinformácií napovedá, že vlastník tohto konta musí na počítači tráviť hodiny denne, čo sa výraznou mierou negatívne podieľa na vývoji jeho psychického zdravia a sociálneho života,“ napísali s tým, že klamstvám na sociálnych sieťach prepadajú hlavne vyššie ročníky. „Práve starší ľudia sú veľmi častými šíriteľmi hoaxov, či sa to niekomu páči alebo nie. Je preto veľmi dôležité, aby sa o takéto osoby zaujímali ich najbližší a pokúsili sa ich odtrhnúť od virtuálnej reality a vrátili by ich späť do skutočného života,“ uzavreli.
Zdroj: (SITA, kh;mb)
Odporúčané články
Modernizácia električkovej trate (MET) na sídlisku Nad jazerom sa už zdarne prehupla do svojej druhej polovice. Momentálne všetko nasvedčuje tomu, že dodržaný bude aj zmluvný termín ukončenia stavebných prác, ktorý je naplánovaný na prelom júla a augusta.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
Mnoho migrantov preskočilo alebo oboplávalo dvojitý hraničný plot vyčnievajúci do mora alebo prešli hranicou počas odlivu.
