Novinka v podobe štvrtej farby na semaforoch. Čo signalizuje?
Štvrtá farba na semaforoch – biele svetlo by mohlo zabezpečiť zníženú úroveň dopravných zápch, a takisto zníženú spotrebu paliva. Semafory s troma farbami by sa tak mohli čoskoro stať minulosťou.
Ako by fungoval semafor so štvrtou farbou?
Ako uvádza portál topky.sk, štvrtá farba by slúžila autonómnym vozidlám (ide o vozidlá, ktoré sú schopné vykonávať jazdné úkony bez vodiča), ktoré by dokázali bezdrôtovo komunikovať medzi ostatnými účastníkmi cestnej premávky a počítačom, ktorý riadi dopravný signál.
Keby došlo k vyššej koncentrácii takýchto áut na križovatke, aktivovalo by sa biele svetlo. Klasické autá, ktoré sú riadené človekom, by teda museli nasledovať vozidlo pred nimi.
Ako by takáto novinka vyzerala v praxi? Jednoducho. Ak auto pred vami zastaví, zastavíte aj vy a naopak. Ak by však na križovatke stáli iba klasické automobily, semafor by sa vrátil do štandardného režimu – troch farieb na semafore.
Mohlo by vás zaujímať: Košice čaká obrovská zmena! Vysokoškolský areál zmení mesto
Moderné semafory na Slovensku
Ako pre zregionu.sk povedal analytik Tomáš Burger, na Slovensku sa však tak skoro autonómnych vozidiel nedočkáme.
„V súčasnosti však existujú pre vodičov na Slovensku v križovatkových priestoroch aj praktickejšie pomôcky, ako napríklad odpočítavanie sekúnd do zmeny signálu, blikajúca zelená, ako aj koordinácia jednotlivých križovatiek do tzv. zelenej vlny, ideálne za podpory líniového riadenia dopravy, ktoré vie pomocou premenlivého značenia operatívne upravovať povolenú rýchlosť, s cieľom zlepšiť plynulosť dopravy v mestách,“ dodal Burger.
(NM)
Odporúčané články
Vyplýva to z odborných záverov pracovnej skupiny prezentovaných na ostatnom mestskom zastupiteľstve. Pracovnú skupinu zriadilo mesto Košice, a tvorili ju zástupcovia odborných referátov mesta Košice, Správy mestskej zelene, Archívu mesta Košice, Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) a Okresného úradu. Ako sa ďalej uvádza v odborných vyjadreniach, symboly, ktoré sú na pomníku použité od jeho vzniku v roku 1945, sú autentickou súčasťou pomníka ako vojnového hrobu, a tiež ako kultúrnej pamiatky. Boli tiež zahrnuté v pôvodnom projekte kapitána E. F. Gurjanova.
Zamestnávali ich najmä popadané stromy a konáre, ale aj roje včiel a požiar rušňa.
K štrnástim nelegálnym osadám v rôznych mestských častiach Košíc pribudla počas jari pätnásta. Nachádza sa v húštine nad Americkou triedou, kde niekoľko ľudí žije v provizórnych chatkách postavených pod elektrickým vedením v ochrannom pásme. Obyvatelia sa do mestských útulkov zatiaľ presunúť neplánujú.
