Občania EÚ vo svete môžu žiadať o pomoc ktorúkoľvek ambasádu Únie
Od 1. mája 2018 môžu občania členských štátov Európskej únie, ktorí žijú alebo cestujú do tretích krajín, v prípade potreby lepšie využívať konzulárnu ochranu. Požiadať o pomoc môžu občania EÚ ak ich domovský členský štát nie je zastúpený v krajine, kde potrebujú poskytnúť konzulárnu pomoc.
Európska komisia v tejto súvislosti spresnila, že aktualizované pravidlá umožňujú občanom EÚ, ktorí sa ocitli v núdzi v krajinách, ktoré nie sú súčasťou Únie, aby získali pomoc od akéhokoľvek veľvyslanectva alebo konzulátu inej členskej krajiny EÚ.
Pravidlá, ktoré nadobúdajú účinnosť v utorok, zároveň určujú, ako by členské štáty mali spolupracovať na spoločných pohotovostných plánoch, aby sa v prípade nejakej krízy alebo prírodnej katastrofy mohli postarať o tých občanov Únie, ktorých krajina nemá v danom štáte diplomatické zastúpenie.
Eurokomisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť Věra Jourová v tejto súvislosti uviedla, že takmer sedem miliónov občanov EÚ cestuje alebo žije mimo Únie v krajinách, kde ich vlastný členský štát nemá veľvyslanectvo ani konzulát. Okrem pomoci v čase krízy môžu mať občania EÚ prospech z konzulárnej ochrany aj v prípade vážnej choroby, ak sa stanú obeťou trestného činu, pri zatknutí alebo v prípadoch straty či krádeže pasu v zahraničí. Exekutíva EÚ bude úzko spolupracovať s tými členskými štátmi, ktoré zatiaľ nedokončili transpozíciu príslušnej európskej legislatívy, aby zabezpečili rýchle zavedenie nových pravidiel.
[ad][/ad]Eurokomisia pripomenula, že žiadosti o núdzové cestovné doklady predstavujú viac ako 60 percent všetkých prípadov konzulárnej pomoci nezastúpeným občanom. Občania EÚ, ktorí žiadajú o pomoc veľvyslanectvo alebo konzulát inej členskej krajiny EÚ, sa musia preukázať platným pasom alebo preukazom totožnosti. Ak žiadateľ nie je schopný predložiť takýto doklad, veľvyslanectvo alebo konzulát musí prijať iné doklady ako dôkaz.
Pomoc, ktorú podľa nových pravidiel môžu poskytovať veľvyslanectvá alebo konzuláty iných členských krajín EÚ, zahŕňa pomoc najmä v nasledovných prípadoch: smrť; závažná nehoda alebo vážne ochorenie; zatknutie alebo zadržanie; obeť trestného činu; repatriácia v prípade núdze a najmä vystavenie núdzového cestovného dokladu v prípadoch jeho straty alebo krádeže.
Slovensko má okrem krajín EÚ diplomatické a konzulárne zastúpenie v ďalších 40 krajinách sveta. V ostatných krajinách môžu Slováci v prípade núdze požiadať o pomoc ktorékoľvek veľvyslanectvo niektorej z členských krajín EÚ.
(TASR, EK)
Odporúčané články
25. apríla 2026 sa v Miškolci konal 26. ročník podujatia Kézműves Kupa (Pohár zručnosti), ktorý organizuje Obchodná a priemyselná komora župy Boršod-Abov-Zemplín. Vyše 200 súťažiacich z Maďarska, Slovenska, Rumunska a Srbska súťažilo nielen v kaderníckych a vizážistickych disciplínách, ale aj v manikúre a nechtovom dizajne, starostlivosti o nohy a v úprave a technológii nadpájania mihalníc.
Mestský podnik Tepelné hospodárstvo Košice (TEHO) začal minútu po polnoci 26. septembra 2025 s postupný nábehom dodávky ústredného kúrenia pre domácnosti, školy, podniky a ďalších svojich odberateľov. Včera o ôsmej hodine ráno sa po 221 dňoch vykurovacia sezóna prerušila, keďže v TEHO vzhľadom na predpoveď počasia pristúpili k prerušeniu dodávok ústredného kúrenia.
Štvrtkové rokovanie Národnej rady (NR) SR ukončili poslanci debatou k novele zákona o meste Košice, ktorá predpokladá zníženie počtu košických mestských častí (MČ). V rozprave vystupovali najmä opoziční poslanci. Kritizovali, že do návrhu prišli v druhom čítaní výrazné zmeny.